Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Nám. Majstra Pavla 48, Levoča, 05401
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Poskytuje základné umelecké vzdelávanie deťom a mládeži v hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore. V hudobnom odbore sa žiaci venujú hre na rôzne hudobné nástroje, ako je klavír, husle, gitara, akordeón, dychové nástroje, a taktiež sólovému spevu. Vzdelávanie prebieha individuálnou formou s dôrazom na technickú zručnosť a hudobnú interpretáciu. Výtvarný odbor rozvíja kreatívne myslenie a manuálne zručnosti prostredníctvom kresby, maľby, grafiky a modelovania. Lekcie sa konajú v skupinách, čo podporuje vzájomnú inšpiráciu. Tanečný odbor zahŕňa výučbu klasického, moderného a ľudového tanca, pričom sa zameriava na rytmiku, pohybovú koordináciu a výraz. V literárno-dramatickom odbore žiaci spoznávajú základy herectva, recitácie a rétoriky, čím si prehlbujú schopnosť verbálnej a neverbálnej komunikácie. Cieľom školy je podporovať individuálny talent, rozvíjať estetické cítenie a pripravovať nadaných žiakov na prípadné štúdium na stredných a vysokých umeleckých školách. Škola pravidelne organizuje verejné koncerty, výstavy a vystúpenia, kde žiaci prezentujú svoje nadobudnuté zručnosti. Táto Základná umelecká škola, sídliaca na Námestí Majstra Pavla 48 v Levoči, je plne organizovanou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037873857
- Eduid: 100012249
- Orientačný počet žiakov: 957
- Školu nájdete v meste alebo obci Levoča, okres/obvod Levoča, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa povie ZUŠka na Námestí Majstra Pavla v Levoči, tak sa mi hneď vybaví kopec spomienok. Začalo sa to takým tým detským nadšením, keď som tam ako malá prišla, plná očakávaní a snov, že raz budem nejaká super umelkyňa. A musím povedať, že zo začiatku to bolo fakt super. Človek tam nájde ľudí, ktorí svoje povolanie milujú a to je potom vidieť aj na hodinách. Mám pocit, že niektorí učitelia sú tam srdcom aj dušou a dokážu nakaziť tou svojou vášňou aj nás, študentov. To bolo pre mňa asi najväčšie plus, lebo keď vidíš, že niekoho to baví, tak ťa to hneď viac motivuje aj samu. A tie vystúpenia, to bola vždy taká čerešnička na torte, keď si mohla ukázať, čo si sa naučila, a vidieť ten pokrok. Tam som si naozaj našla kamarátov na celý život, lebo vás spája niečo spoločné a je to úplne iná väzba ako s tými zo školy. Na druhej strane, samozrejme, nie všetko je ružové. Občas som mala pocit, že organizácia tam trochu škrípe. Raz sa niečo zrušilo, inokedy sa zase menil rozvrh a človek bol potom dosť zmätený. Niektoré hodiny boli, priznám sa, občas taká nuda, že sme len pozerali na hodiny a čakali na koniec, namiesto toho, aby sme sa niečo nové učili alebo robili niečo kreatívne. Tam som mala pocit, že sa ide skôr podľa šablóny a nie je tam priestor na nejaké experimentovanie, čo ma dosť mrzelo. A potom je to aj o tej individuálnej pozornosti, občas som mala pocit, že ak nie si nejaký extra talent, tak sa na teba pozeralo trochu inak, čo môže demotivovať. Nie každý má predsa rovnaké tempo alebo sa mu darí všetko hneď od začiatku. Ale zase, nedá sa povedať, že by to tam bolo zlé. Sú tam aj učitelia, ktorí si naozaj dávajú záležať a snažia sa vymyslieť vždy niečo nové a zaujímavé, aby tie hodiny neboli len o drilovaní. A videla som tam kopec šikovných detí, ktoré tam našli svoju cestu a naozaj sa vypracovali. Celkovo je to taká skúsenosť, ktorá ti dá veľa, naučí ťa disciplíne a vytrvalosti, ale niekedy sa proste musíš prehrýzť aj cez chvíle, kedy máš chuť to celé zabaliť. Nie je to miesto pre každého, ale pre tých, ktorí sú ochotní pracovať a majú radi umenie, to môže byť celkom fajn.