Základná umelecká škola – Művészeti Alapiskola Nám. B. Bartóka 1, Šahy

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som si spomínala na čas strávený na Základnej umeleckej škole v Šahách, tej na Nám. B. Bartóka, tak musím povedať, že to boli celkom zaujímavé roky. Pôvodne som mala celkom veľké očakávania, veď predsa je to o umení a tam by človek čakal vášeň a kreativitu. A niekedy to tak aj bolo, fakt. Pamätám si na pár pedagógov, ktorí boli jednoducho skvelí. Tí boli naozaj od srdca, venovali sa nám a bolo vidieť, že ich to baví. Pri nich som mala pocit, že sa učím niečo, čo má zmysel, že sa posúvam a objavujem nové veci. Takéto chvíle boli super, keď sa podarilo vytvoriť niečo pekné, alebo keď som videla, ako sa deti tešia z vlastných vystúpení. Vtedy tá škola naozaj žila a mala takú príjemnú, tvorivú atmosféru. A pre mňa, keďže viem aj po maďarsky, bolo fajn, že tam človek nájde aj možnosť komunikovať v oboch jazykoch, čo je taká pridaná hodnota. Ale zase, ruku na srdce, nebolo to vždy ružové. Niekedy mi prišlo, že niektorí učitelia sú už takí unavení, že im je jedno, či nás to baví, alebo nie. Že si len odrobia svoje hodiny a idú domov. Vtedy som mala pocit, že polovica triedy sa len nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sa tam dialo, nevedelo nikoho nadchnúť. A nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr tak, že tá energia jednoducho chýbala. A aj tie metódy boli občas dosť zastarané, zdalo sa mi, že sa príliš tlačí na jednu šablónu a na vlastné nápady už potom neostávalo moc priestoru. Často sme len kopírovali to, čo už bolo hotové, bez priestoru na vlastné nápady. V niektorých učebniach to bolo s vybavením dosť zlé, fakt už by sa zišlo niečo nové, lebo to človeka tiež nedokáže moc motivovať, keď vidíš, že nástroj je už fakt starý a ledva drží pokope. Komunikácia s rodičmi tiež občas škrípala, človek sa niekedy musel pýtať na všetko dvakrát, alebo mal pocit, že sa k nemu informácie dostávajú len tak náhodou. Organizácia rôznych akcií bola niekedy dosť chaotická, hlavne keď sa človek snaží skĺbiť školu aj ZUŠku, tak to bolo občas peklo. A poplatky sú tiež dosť vysoké, takže som si niekedy hovorila, či to, čo za ne dostávame, naozaj stojí za tú cenu. Je to také… má to svoje svetlé momenty, kedy človek vidí, aký potenciál tam je a akí skvelí ľudia tam pracujú, ale potom sú tam aj tie dni, kedy si povieš, že by to mohlo byť oveľa lepšie.

   Pridať reakciu