
Meno: Základná umelecká škola Mikuláša Moyzesa
Adresa: Baštová 23, Prešov, 08001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: www.zusmm.sk
Táto umelecká inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie pre deti a mládež so záujmom o rozvoj svojho talentu v rôznych umeleckých oblastiach. V rámci hudobného odboru sa žiaci venujú hre na rôzne nástroje, ako sú klavír, husle, gitara, dychové nástroje a akordeón, ako aj sólovému spevu a hudobnej teórii. Výtvarný odbor sa zameriava na rozvíjanie kreativity prostredníctvom kresby, maľby, grafiky a modelovania. Ponuka zahŕňa aj tanečný odbor, ktorý oboznamuje žiakov s klasickými, modernými a ľudovými tanečnými technikami. Okrem toho je k dispozícii aj literárno-dramatický odbor, kde sa žiaci učia techniky prednesu, dramatizácie a divadelnej tvorby. Základná umelecká škola Mikuláša Moyzesa na Baštovej 23 v Prešove kladie dôraz na individuálny prístup, no podporuje aj skupinové aktivity a súborovú hru. Súčasťou výučby sú pravidelné verejné vystúpenia, koncerty, výstavy a účasť na regionálnych súťažiach, ktoré umožňujú žiakom prezentovať svoje zručnosti a získané vedomosti. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 036159077
- Eduid: 100012786
- Orientačný počet žiakov: 901
- Školu nájdete v meste alebo obci Prešov, okres/obvod Prešov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sme vyberali umeleckú školu pre dcéru, táto na Baštovej bola v Prešove tak nejako prvá voľba. Má svoje meno, históriu, proste taká tá klasika, o ktorej všetci vedia. Už len tá budova má takú atmosféru, že človek hneď cíti, že tu sa umenie berie vážne. A to bol pre mňa dôležitý pocit, že to nebude len nejaké hranie sa poobede, ale že to bude mať nejakú úroveň. Prvý dojem bol naozaj super, videla som, že dcéra bola nadšená a mala pred tým celým rešpekt. Páči sa mi, že sa tam stále niečo deje. Koncerty, výstavy, rôzne podujatia… pre deti je to úžasná motivácia, keď vidia, že to, čo sa celé hodiny učia v triede, má potom nejaký výsledok a môžu sa ukázať pred ľuďmi. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažia, aby deti mali zmysluplný program. Mám pocit, že väčšina učiteľov sa naozaj snaží a vidno na nich, že to nie je len práca, ale že ich to naozaj baví a chcú deťom niečo odovzdať. Keď vidím, s akým zápalom dcéra doma cvičí a teší sa na ďalšiu hodinu, tak viem, že sme si vybrali dobre. Na druhej strane, niekedy mám pocit, že niektoré veci sa tam robia rovnako už tridsať rokov. Trochu taký ten prístup, že takto sa to vždy robilo a hotovo. Niektoré metódy by už možno potrebovali trochu oprášiť a prispôsobiť dnešným deťom. Aj tá stará budova má svoje čaro, to áno, ale niekedy by sa zišlo viac priestoru alebo lepšie odhlučnenie. Občas počuť cez steny, ako cvičia iní, a to asi nie je úplne ideálne na sústredenie. A čo sa týka komunikácie, občas to trochu viazne. Kým sa človek dopátra k správnej informácii alebo nejakému potvrdeniu, niekedy to trvá a treba sa pripomínať. Samozrejme, hovorím len za hudobný odbor, o tom, ako to funguje na výtvarnom alebo tanečnom, veľa neviem, aj keď z počutia sa zdá, že je to dosť podobné. Celkovo mám ale dobrý pocit. Vidím, že dcéru to tam baví a že sa posúva dopredu. Nie je to len nejaký krúžok, kde sa zabíja čas, berú to tam naozaj vážne. A to je asi to najdôležitejšie.