Základná umelecká škola Ľudovíta Fullu Nám. A. Hlinku 14/1141, Ružomberok

⭐ Vložené recenzie

1. Pamätám si, keď som rozmýšľala, kam dať malú na nejaký umelecký krúžok, a prirodzene mi napadla Základná umelecká škola Ľudovíta Fullu v Ružomberku, tam na Námestí A. Hlinku. Vždy som si myslela, že ZUŠka je proste top, ak dieťa niečo baví a chce sa tomu venovať na takej serióznejšej úrovni. A musím povedať, že v mnohom som sa ani nemýlila. Úplne najviac ma potešilo, koľko sa tam toho dá robiť. Od hudby cez výtvarnú až po tanec, je to super, že si deti môžu vybrať podľa toho, čo ich naozaj chytí za srdce. Mám pocit, že niektorí učitelia sú tam fakt úžasní, takí zapálení pre svoju vec, že to hneď prenesú aj na tie detičky. Vidíš na nich, že to nerobia len tak z povinnosti, ale že to proste žijú. Moja dcéra sa vďaka tomu doslova tešila na každú hodinu a domov si nosila plno zážitkov a nových vecí, ktoré sa naučila. Tých vystúpení a príležitostí ukázať sa tam bolo tiež dosť, a to je pre deti neskutočná motivácia, vidieť, že to, čo robia, má zmysel a že sa to oplatí. Ale zase, nie všetko bolo úplne ružové. Občas som mala pocit, že niektoré veci by už potrebovali poriadnu rekonštrukciu alebo aspoň takú osviežujúcu modernizáciu. Niektoré triedy alebo priestory mi prišli také, akoby sa tam zastavil čas pred desiatkami rokov. Jasné, nejde len o to, ale keď už sa bavíme o umeleckej škole, kde by sa mala podporovať kreativita, tak aj to prostredie by malo dýchať takou inšpiráciou. Navyše, občas sa mi zdalo, že komunikácia trochu škrípe. Niekedy sa informácie dostali ku mne doslova na poslednú chvíľu alebo som ich musela dosť aktívne hľadať. Bolo to také, že som si občas pripadala stratená v mori emailov a oznamov. A hoci som spomínala, že niektorí učitelia sú neskutočne dobrí, nebolo to úplne tak všade. Mám pocit, že kvalita sa tak trochu líšila od jedného oddelenia k druhému, alebo aj od jedného učiteľa k druhému. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase, niektoré hodiny mohli byť asi trošku dynamickejšie alebo s väčším zapojením detí. Možno sa to časom mení, ale pre mňa bolo dôležité, aby bol ten prístup konzistentný a aby každé dieťa dostalo tú najlepšiu možnú podporu. Niekedy som si proste priala, aby bolo viac tej individuálnej pozornosti, lebo občas sa mi zdalo, že v tom väčšom počte žiakov sa to moje dieťa tak trochu stratí. Celkovo je to zážitok, ktorý mi priniesol aj radosť, aj trochu starostí. Videla som, ako sa moja dcéra rozvíja a baví ju umenie, čo je hlavné, ale zároveň viem, že sú tam veci, ktoré by sa dali ešte vyšperkovať, aby bola tá skúsenosť pre všetkých úplne perfektná.

   Pridať reakciu