Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Krčulova 21, Brezno, 97701
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: www.zusbrezno.sk
Táto umelecká inštitúcia poskytuje základy a rozvíja talent žiakov v rôznych umeleckých oblastiach, s cieľom podporiť individuálne schopnosti a estetické cítenie. Vzdelávanie je rozdelené do štyroch hlavných odborov. Hudobný odbor ponúka výučbu hry na širokú škálu nástrojov ako klavír, akordeón, organ, gitara, husle, flauta, klarinet, trúbka či bicie, vrátane zobcovej flauty, klasického a populárneho spevu, náuky o hudbe, komornej hry a hry v súbore. Vo výtvarnom odbore sa žiaci venujú kresbe, maľbe, grafike, modelovaniu, práci s materiálom a dejinám výtvarnej kultúry. Tanečný odbor zahŕňa klasický, ľudový, moderný a kreatívny tanec, ako aj dejiny tanca. Literárno-dramatický odbor sa zameriava na prednes, herectvo, dramatickú tvorbu a kultúru reči. Štúdium je štruktúrované na prípravné štúdium, základné štúdium I. a II. stupňa, a štúdium pre dospelých. Žiaci Základnej umeleckej školy Krčulova 21 v Brezne sa pravidelne prezentujú na verejných koncertoch, výstavách a vystúpeniach, a zúčastňujú sa súťaží. Škola, založená v roku 1957 a sídliaca na Krčulovej 21 od roku 1993, poskytuje komplexné umelecké vzdelávanie naprieč všetkými svojimi odbormi.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037828398
- Eduid: 100009673
- Orientačný počet žiakov: 509
- Školu nájdete v meste alebo obci Brezno, okres/obvod Brezno, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, rozhodla som sa, že napíšem pár riadkov o ZUŠke na Krčulovej v Brezne. Pre mňa to tam bola taká… jazda, poviem vám úprimne. Ako malá som si tam splnila sen a išla som na nástroj, no a potom to už išlo. Mám pocit, že tam to naozaj vie človeka pohltiť, keď na to má bunky a chuť. Na začiatku som bola hrozne nadšená. Tie pani učiteľky a páni učitelia tam toho vedia fakt veľa a snažili sa nám to aj odovzdať. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie. Väčšinou sa fakt snažili, aby sme pochopili, čo robíme a prečo. Často ma to inšpirovalo a videla som, ako sa mi otvárajú dvere do sveta, o ktorom som predtým ani len netušila, že existuje. A to je super pocit, keď zistíš, že vieš niečo, čo iní len tak nevedia. Celkovo tam bola celkom fajn atmosféra, taká tvorivá a aj sme sa tam s kamoškami nasmiali. Ale zase na druhej strane, občas to bolo aj dosť náročné, fakt. Niekedy som mala pocit, že tie priestory už pamätajú všeličo a že by si zaslúžili trošku nového dychu, hlavne čo sa týka vybavenia. A zase, niekedy komunikácia nešla vždy najhladšie. Sem-tam sa mi zdalo, že sa tam človek musí dosť prebíjať informáciami a že niekedy bolo dosť otravné, keď si rodičia museli všetko sami zisťovať. A priznám sa, že niekedy som sa aj dosť nudila, hlavne keď som mala pocit, že polovica triedy čakala na zvonenie, lebo ich daná téma proste nebavila. A vieš, bol tam aj taký ten tlak. Niekedy som mala pocit, že sú na nás fakt prísni, a aj keď chápem, že to je pre naše dobro, občas to bolo peklo a cítila som obrovský stres. Hlavne pred vystúpeniami, to je zase iný level nervov, aj keď ten pocit potom, keď to máš za sebou a podarí sa, je zase na nezaplatenie. Tak nejak mi to celé otvorilo oči pre veci, ktoré by som inak asi nikdy nespoznala a aj keď to bolo miestami náročné, dalo mi to strašne veľa do života.