Meno: Základná umelecká škola Karola Pádivého
Adresa: Nám. SNP 2, Trenčín, 91189
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: www.zustrencin.sk
In Trenčíne, umelecké vzdelávanie ponúka deťom a mládeži rozvoj ich talentu a kreativity v rôznych oblastiach umenia. Škola sa zameriava na systematickú a komplexnú výučbu, ktorá zahŕňa hudobný, tanečný, výtvarný a literárno-dramatický odbor. V hudobnom odbore majú žiaci možnosť učiť sa hre na širokú škálu nástrojov ako klavír, husle, gitara, dychové nástroje či akordeón, a rozvíjať svoj spevácky prejav prostredníctvom individuálnych hodín a komornej hry. Tanečný odbor poskytuje výučbu klasického, moderného a ľudového tanca, pričom kladie dôraz na techniku, výraz a pohybovú kultúru. Vo výtvarnom odbore sa študenti venujú kresbe, maľbe, grafike, modelovaniu a keramike, čím si osvojujú rôzne umelecké techniky a rozvíjajú vizuálne myslenie. Literárno-dramatický odbor sa sústreďuje na základy herectva, rétoriku, prácu s textom a pohybové vyjadrenie. Výučba prebieha pod vedením skúsených pedagógov, ktorí podporujú individuálny rast každého žiaka. Škola pravidelne organizuje verejné koncerty, výstavy a divadelné predstavenia, kde môžu žiaci prezentovať svoje zručnosti a získavať skúsenosti s vystupovaním. Sídlom tejto inštitúcie, ktorá nesie názov Základná umelecká škola Karola Pádivého, je adresa Nám. SNP 2. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 034000071
- Eduid: 100004653
- Orientačný počet žiakov: 1206
- Školu nájdete v meste alebo obci Trenčín, okres/obvod Trenčín, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, čo ti poviem k tej ZUŠke na Námestí SNP v Trenčíne… Vieš čo, mám taký zmiešaný pocit, aj keď to asi nemám hovoriť. Alebo skôr, zažila som tam veci, ktoré boli úplne super a potom aj také, čo ma občas fakt nebavili. Keď som tam chodila, vždy som sa tešila, že sa konečne dostanem k tomu, čo ma baví, lebo umenie je pre mňa fakt dôležité. Niektorí učitelia tam boli úplné poklady, mala som pocit, že naozaj žijú tým, čo robia a chcú to preniesť aj na nás. Pamätám si, ako sme na niektorých hodinách dokázali úplne zabudnúť na čas, lebo sme boli takí pohltení. Také tie momenty, keď ti niekto niečo ukáže a ty si povieš wow, tak toto chcem vedieť aj ja!. To boli tie svetlé stránky a pre tie som tam vlastne chodila. Človek videl, že im záleží na tom, aby sme sa posúvali a objavovali nové veci. A tie príležitosti vystupovať alebo ukázať, čo sme vytvorili, to bolo tiež super, hlavne pre to naše sebavedomie. Ale potom boli aj chvíle, kedy som si povzdychla. Niekedy som mala pocit, že je tam taký chaos, čo sa týka organizácie. Napríklad, keď sa zmenil rozvrh a nikto nám poriadne nedal vedieť, alebo sa niečo nečakane zrušilo. To mi občas liezlo na nervy, lebo som si musela plánovať celý týždeň. A úprimne, boli aj také hodiny, kde to bolo fakt o prežívaní. Polovica triedy sa tam nudila a čakala na zvonenie, len aby už bol koniec. Niekedy som mala pocit, že nás tam len nechajú niečo robiť, aby si odškrtli, že sme tam boli, a nie že by sme sa naozaj niečo nové a zaujímavé učili. Žiadna inšpirácia, proste len dril, z ktorého som bola unavená. Zdá sa mi, že tie priestory, aj keď ich tam je dosť, by občas potrebovali trošku osviežiť. Nie že by to bolo nejaké peklo, ale predsa len, keď človek trávi čas v umeleckej škole, tak by možno očakával, že to bude aj vyzerať trošku… no umeleckejšie, čistejšie alebo aspoň modernejšie. A občas mi chýbala taká lepšia komunikácia, napríklad, aby sme vedeli, čo sa deje s našimi prácami, alebo aké sú možnosti ďalej. Proste, celkovo to bolo také, že chvíľu super, chvíľu ma to štvalo. Ale aj tak som si odtiaľ odniesla veľa dobrých spomienok a nejaké tie zručnosti, ktoré sa mi hodia aj teraz.