Meno: Základná umelecká škola Jozefa Potočára
Adresa: Školská 945, Čadca, 02201
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Vzdelávacia inštitúcia poskytuje základy umeleckého vzdelávania, zameraná na rozvoj talentu v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. Štúdium je štruktúrované od prípravného ročníka pre najmladších žiakov, cez základné štúdium rozdelené do prvého a druhého cyklu, až po štúdium pre dospelých. V rámci výučby sú kladené základy pre pochopenie umeleckých princípov a rozvoj praktických zručností, pričom študenti majú možnosť prezentovať svoje výstupy na interných aj verejných podujatiach. Tieto zahŕňajú žiacke koncerty, výstavy výtvarných prác a divadelné predstavenia, ktoré sú súčasťou vzdelávacieho procesu a slúžia ako platforma pre uplatnenie nadobudnutých poznatkov. Inštitúcia je známa ako Základná umelecká škola Jozefa Potočára, sídliaca na adrese Školská 945 v Čadci. Škola nesie meno Jozefa Potočára, čím odkazuje na lokálnu tradíciu a kultúrne dedičstvo. Jej cieľom je systematicky viesť žiakov k umeleckému prejavu a prípadnej príprave na ďalšie štúdium v umeleckých odboroch. Škola je plne organizovanou základnou umeleckou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037812459
- Eduid: 100007144
- Orientačný počet žiakov: 780
- Školu nájdete v meste alebo obci Čadca, okres/obvod Čadca, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som si prechádzala, ako to vlastne vyzerá v Základnej umeleckej škole Jozefa Potočára na Školskej v Čadci, lebo ma to celkom zaujíma, keďže rozmýšľam, kam by som prípadne zapísala dcéru, alebo teda kam by som sama chcela chodiť, keby som bola mladšia. Vieš, človek si vždy povie, že by bolo super rozvíjať nejaký talent a ZUŠka je na to fajn miesto. Mám taký pocit, že táto škola má naozaj takú dlhoročnú tradíciu a to sa mi na tom páči. Čo sa týka výučby, zdá sa mi, že učitelia sú tam celkom fajn. Teda aspoň tie, čo učia napríklad výtvarnú alebo tanec, tak o nich počúvam len chvály. Mojej malej sa vždy rozžiaria oči, keď ide do ateliéru, naša pani učiteľka ju vie tak vtiahnuť do sveta farieb, že potom doma nehovorí o ničom inom. To je pre mňa strašne dôležité, aby ju to chytilo a aby sa tam tešila. A to sa teda stáva, že deti sú nadšené a domov si nosia plno zážitkov, nielen nejaké povinné cvičenia. Tie vystúpenia, čo organizujú, napríklad na Vianoce alebo na rôznych akciách v meste, sú tiež super. Deti tam môžu ukázať, čo sa naučili a to im dodáva sebavedomie. Mám pocit, že práve to je na umení dôležité, nie len drviť teóriu. Ale zase, človek si všimne aj veci, ktoré by mohli byť lepšie. Napríklad, keď sa tam tak prechádzam, mám pocit, že niektoré triedy už pamätajú lepšie časy. Sem-tam sa mi zdá, že nábytok už by si zaslúžil výmenu, alebo že steny by potrebovali nový náter. Nie je to tak, že by to bolo úplne katastrofálne, ale proste to už trošku cítiť, že to je staršie a že by sa zišla nejaká investícia. A občas mám pocit, že v niektorých odboroch sa stále držíme takých tých starých metód, čo už pre dnešné deti možno nie sú až tak motivujúce. Nehovorím, že je to zlé, ale niekedy by to chcelo asi viac tej moderny, aby sa polovica triedy nenudila a nečakala na zvonenie. Ešte ma tak napadá, že s tou komunikáciou to niekedy môže byť všelijaké. Nie je to pravidlo, ale občas som počula, že rodičia sa sťažujú, že nedostanú vždy všetky informácie včas alebo prehľadne. Proste, že by to mohlo byť lepšie, aby človek nebol v strese, či niečo nepremeškal. Ale celkovo, pre deti, ktoré chcú objavovať umenie, to môže byť celkom dobrá voľba.