Základná umelecká škola Jozefa Janigu – Janiga József Művészeti Alapiskola Železničná 16, Veľký Meder

⭐ Vložené recenzie

1. Ja som si tak nejako vždy hovorila, že by bolo fajn, keby moje dieťa chodilo do nejakej umeleckej školy, aby si rozvíjalo talent, a tak sme skúšali tú ZUŠku Jozefa Janigu na Železničnej vo Veľkom Mederi. Musím povedať, že mám z toho celkom dosť zážitkov a pocitov, ktoré sa mi tak rôzne prelínajú. Na začiatok musím zdôrazniť, že to prostredie tam mi príde také… no, priateľské. Keď človek príde dovnútra, necíti sa tam ako v nejakej prísnej inštitúcii, ale skôr tak, že tam dýchajú umením. Mám pocit, že učitelia, teda väčšina z nich, má naozaj radi to, čo robia. Vidíš na nich, že im záleží na tom, aby sa deti niečo naučili a aby sa nebáli prejaviť. A to je super, lebo viem, že v iných školách to niekedy býva o dosť chladnejšie. Deti sa tam učia hrať na rôzne nástroje, alebo kresliť a tancovať, a to je krásne, keď vidíš, ako sa v tom nachádzajú a rastú. Pre mňa bolo dôležité, že tam majú tie verejné vystúpenia a výstavy. To je taká motivácia pre deti, že vidia, že to, čo robia, má zmysel a že sa to môžu ukázať. Také chvíle, keď sa na javisku vytratia z trémy a len tak si užívajú hudbu, sú na nezaplatenie. Ale zase, aby som bola úprimná, niekedy sa mi zdá, že niektoré veci by mohli byť trošku viac, ako to povedať, moderné. Niekedy mám pocit, že sa tam ide podľa takých starých osvedčených metód, čo nie je nutne zlé, ale pre dnešné deti, ktoré sú zvyknuté na úplne iný svet, by možno bolo fajn, keby sa to celé trochu viac prispôsobilo. Občas to vyzeralo tak, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sa tam preberalo, ich proste nechytilo. Niekedy som si predstavovala, že by možno mohli skúšať viac takých, ja neviem, inovatívnych prístupov. Že by napríklad namiesto len takého drilovania určitej skladby, alebo kreslenia podľa vzoru, skúšali viac veci, ktoré by ich fakt bavili a motivovali. A niekedy sa mi zdalo, že tá komunikácia by mohla byť tiež o kus lepšia. Občas som nevedela, čo sa deje, alebo čo sa očakáva, a to ma trochu mrzelo, lebo človek sa snaží byť v obraze. A ešte ma tak napadlo, že s tými priestormi, niekedy som mala taký pocit, že je ich málo. Keď bolo viac aktivít naraz, zdalo sa, že sa tam všetci tlačia a že by si zaslúžili trošku viac miesta, aby sa mohli naozaj rozletieť. Ale zase, na druhej strane, to je asi problém mnohých takýchto škôl, že nemajú peňazí nazvyš. Aj tak si myslím, že pre deti, ktoré naozaj túžia po umení a chcú sa niekam posunúť, je to určite miesto, kde nájdu svoje. Len by to chcelo možno trochu viac odvahy na zmeny a prispôsobenie sa dnešnej dobe, aby aj tí, ktorí nie sú úplne rodení umelci, mali chuť to skúšať ďalej.

   Pridať reakciu