
Meno: Základná umelecká škola Jany Kocianovej
Adresa: Jána Hollého 654, Šaštín-Stráže, 90841
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Škola poskytuje komplexné umelecké vzdelávanie v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore sa žiaci venujú hre na rôzne nástroje vrátane klavíra, gitary, huslí, flauty, klarinetu, trúbky, akordeónu, bicích nástrojov a spevu, pričom súčasťou výučby je aj hudobná teória a solfeggio. Tanečný odbor sa zameriava na rozvoj klasických, moderných a ľudových tanečných techník, choreografie a pódiového prejavu. Vo výtvarnom odbore žiaci získavajú zručnosti v kresbe, maľbe, grafických technikách, keramike a sochárstve, rozvíjajúc svoju vizuálnu kreativitu. Literárno-dramatický odbor ponúka výučbu recitácie, herectva, improvizácie a javiskového pohybu. Vzdelávanie je prístupné v prípravnom štúdiu pre najmenších, v základnom štúdiu pre školákov (I. a II. stupeň) a tiež vo forme štúdia pre dospelých. Hlavným cieľom Základnej umeleckej školy Jany Kocianovej Jána Hollého 654 je objavovať a rozvíjať umelecké nadanie žiakov, podporovať ich estetické cítenie a pripravovať ich na prípadné štúdium na stredných a vysokých umeleckých školách. Jej názov vzdáva hold významnej slovenskej speváčke Jane Kocianovej a maliarovi Jánovi Hollému, čo reflektuje šírku umeleckého zamerania školy. Škola pravidelne organizuje verejné koncerty, výstavy a divadelné predstavenia, kde prezentuje prácu svojich žiakov. Je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037838571
- Eduid: 100002624
- Orientačný počet žiakov: 560
- Školu nájdete v meste alebo obci Šaštín-Stráže, okres/obvod Senica, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Ako malá som vždy chcela chodiť na ZUŠ-ku a keď prišiel čas, tak voľba padla na túto v Šaštíne-Strážach, hoci oficiálne má aj meno Jany Kocianovej. Úprimne, na začiatku som mala dosť veľké očakávania, lebo veď umenie a tak, to by mala byť celá jedna radosť. Celé to prostredie je celkom fajn, hlavne sa mi páči, že tá budova vyzerá dobre, akoby dýchala takou tou umeleckou atmosférou. Zdá sa mi, že aj tie priestory sú celkom moderné, aspoň väčšina, to je určite plus. Niektorí učitelia sú tam fakt úžasní, takí, čo ťa dokážu naozaj nadchnúť pre ten predmet a cítiš, že ich to baví. S takými to ide samo a človek sa teší na každú hodinu, lebo vie, že to nebude len o drilovaní. Tiež mi príde super, že sa snažia robiť rôzne vystúpenia a akcie, kde sa môžeme ukázať. To je pre nás taká odmena za tú drinu a máme z toho radosť. Človek sa tam vie celkom slušne rozvíjať, ak má to správne šťastie na ľudí a vkus. No ale potom sú tam aj veci, ktoré už taká pecka nie sú. Niekedy mám pocit, že niektorí pedagógovia už sú dosť vyhorení alebo ich to jednoducho nebaví a je to na tých hodinách strašne cítiť. Potom je to fakt nuda a polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo namiesto nejakej interakcie je to skôr len taká povinná jazda. Súčasťou toho je aj to, že niektoré nástroje alebo pomôcky sú už dosť staré, čo je občas cítiť na kvalite zvuku alebo celkovom zážitku. To mi je dosť ľúto, lebo sa potom niekedy človek cíti tak trochu demotivovaný, keď sa snaží a výstup je aj tak taký, lebo technika už má svoje najlepšie roky za sebou. Čo mi ešte občas vadilo, je taká tá obmedzená perspektíva niektorých učiteľov. Akoby videli len tú svoju cestu a nedávali priestor na iné nápady alebo prístupy. S týmto nemám osobnú skúsenosť všade, ale párkrát som sa s tým stretla a pri umení je to podľa mňa obrovská škoda, lebo to by malo byť o kreativite a slobode. Tiež mám pocit, že niekedy je komunikácia s vedením školy alebo s rodičmi taká, že je ťažké sa k niečomu dopátrať alebo získať jasné informácie. Niekedy sa mi zdalo, že veci sú dosť neprehľadné a človek musel dosť pátrať, čo a ako, hlavne ohľadom poplatkov alebo rozvrhov. Celkovo to tak vnímam, že to je škola s potenciálom, ale ako všade, sú tam veci, ktoré fungujú super a veci, kde by sa dalo fakt zlepšovať. Je to taký mix pocitov, keď na ňu spomínam. Ale veď asi to tak má byť, nič nie je dokonalé, že? Len dúfam, že do budúcna to bude ešte lepšie, hlavne pre tých, čo tam ešte len prídu.