Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Istrijská 22, Bratislava-Devínska Nová, 84107
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie deťom a mládeži, zamerané na rozvoj ich talentu a kreativity v rôznych umeleckých oblastiach. Škola sa špecializuje na štyri hlavné študijné odbory: hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický. V rámci hudobného odboru sa študenti venujú hre na rôzne nástroje a spevu, pričom si osvojujú hudobnú teóriu a históriu. Výtvarný odbor rozvíja vizuálnu gramotnosť a praktické zručnosti v kresbe, maľbe, grafike a modelovaní. Tanečný odbor ponúka výučbu klasického, ľudového a moderného tanca, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor sa sústreďuje na rozvoj výrazových schopností, prácu s textom a základy herectva. Cieľom výučby je nielen osvojenie si techniky, ale aj podpora samostatného umeleckého prejavu a estetického cítenia. Študenti pravidelne prezentujú svoje schopnosti na verejných vystúpeniach, koncertoch a výstavách, ktoré sú súčasťou ich vzdelávacieho procesu. Táto Základná umelecká škola Istrijská 22, nachádzajúca sa v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, ponúka štúdium v prípravnom, základnom a rozšírenom štúdiu, prispôsobenom veku a pokroku žiakov. Škola je plne organizovanou inštitúciou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 036070939
- Eduid: 100000606
- Orientačný počet žiakov: 496
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Devínska Nová, okres/obvod Bratislava IV, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš čo, keď som rozmýšľala, kam prihlásiť malú na nejaký krúžok, aby sa rozvíjala, Základná umelecká škola na Istrijskej v Devínskej Novej Vsi bola taká prirodzená voľba. Mám pocit, že tam chodí kopec detí z okolia a aj som už počula nejaké chvály, tak som si povedala, že to skúsime. A musím povedať, že v niečom ma to fakt milo prekvapilo. Napríklad, čo sa týka niektorých učiteľov, tak tí sú fakt zlatí. Vidíš na nich, že to nerobia len tak z povinnosti, ale že to umenie proste milujú a chcú tú vášeň preniesť aj na deti. Keď vidím, ako sa malá vráti domov celá nadšená z hodiny výtvarky alebo hudobnej náuky, to je proste na nezaplatenie. Naozaj sa tam snažia deti motivovať a ukazujú im, že umenie nie je len o bifľovaní stupníc alebo kreslení zátiší, ale že je to hlavne o radosti a vyjadrení sa. Tie vystúpenia, ktoré občas majú, sú super, je vidieť, že za tým je kopec driny, ale aj radosť. Na druhej strane, mám pocit, že nie vždy je všetko tak idylické. Občas mi príde komunikácia trochu taká… chaotická? Akoby sa niektoré dôležité informácie k rodičom dostávali až na poslednú chvíľu, alebo sa nedozviem všetko, čo by som potrebovala. Potom sa stane, že človek nestihne niečo vybaviť alebo sa dieťa musí narýchlo pripravovať. A občas si poviem, že niektoré triedy by už potrebovali poriadne zrekonštruovať, alebo že by sa zišli aj nejaké novšie nástroje. Nie je to tak, že by to bolo strašné, ale človek si všimne, že sa tam občas zadrhol čas. Mám pocit, že niekedy sa aj taká tá motivácia vytrácala u detí, lebo im možno niektorí učitelia nevedeli celkom udržať pozornosť a polovica triedy sa len nudila a čakala na zvonenie. To je taká škoda, lebo ten potenciál tam určite je. A pritom nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr mi to príde, že by sa to dalo robiť aj pútavejšie. Proste by som si želala, aby ten prístup bol taký individuálnejší, aby sa tam naozaj videlo každé dieťa a jeho špecifické potreby a nie že sme len jeden z davu.