
Meno: Základná umelecká škola Imricha Godina
Adresa: Hlavná 1221/1, Vráble, 95201
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: zusvrable.sk
Škola vo Vrábľach poskytuje umelecké vzdelávanie pre deti a mládež v rôznych odboroch, s cieľom rozvíjať ich individuálny talent a kreatívne schopnosti. V rámci hudobného odboru sa žiaci učia hre na rôzne nástroje ako klavír, husle, akordeón, gitara, bicie a dychové nástroje, dopĺňané o výučbu hudobnej teórie a spevu. Tanečný odbor sa zameriava na osvojenie si základov klasického, ľudového a moderného tanca, pričom rozvíja koordináciu a rytmické cítenie. Vo výtvarnom odbore deti experimentujú s rôznymi technikami kresby, maľby, grafiky a modelovania, učia sa vizuálne vyjadrovať svoje myšlienky a pocity. Literárno-dramatický odbor ponúka priestor pre rozvoj rečových schopností, hereckého prejavu, práce s textom a javiskového pohybu. Vzdelávanie prebieha v prípravnom štúdiu pre najmenších, nadväzuje naň základné štúdium prvého a druhého stupňa a je možné aj štúdium pre dospelých. Vyučovanie kombinuje individuálne a skupinové lekcie, čím podporuje osobný prístup aj kolektívnu tvorbu a vzájomnú inšpiráciu. Žiaci sa pravidelne prezentujú na interných vystúpeniach, výstavách a zúčastňujú sa regionálnych súťaží a prehliadok, kde môžu porovnať svoje zručnosti. Škola, známa ako Základná umelecká škola Imricha Godina Hlavná 1221/1, Vráble, prispieva k rozvoju kultúrneho života v meste a okolí. Táto inštitúcia je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 031827284
- Eduid: 100006462
- Orientačný počet žiakov: 287
- Školu nájdete v meste alebo obci Vráble, okres/obvod Nitra, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa povie Základná umelecká škola Imricha Godina vo Vrábľoch, mám na to taký… no, celkom pestrý pohľad. Vieš, ako dieťa som tam šla s veľkými očakávaniami, že to bude taký môj svet umenia a tanca, kde sa vybláznim a niečo sa naučím. A musím povedať, že v niektorých ohľadoch to tak naozaj bolo, aj keď nie vždy a nie všade. Napríklad, niektorí učitelia sú tam naozaj srdciari. Vidíš na nich, že to, čo robia, ich naozaj baví a chcú ti odovzdať čo najviac. Keď som videla, ako sa venujú detailom alebo nám ukazujú rôzne techniky, tak som cítila, že to nie je len o tom, aby si odbili hodiny, ale že im fakt záleží na tom, aby sme sa posúvali. A keď sa nám podarilo nejaké vystúpenie alebo malá výstava, tak ten pocit hrdosti, že som to dokázala a že ma to baví, bol proste super. To je asi to najlepšie, čo som si odtiaľ odniesla. Na druhej strane, občas som mala pocit, že niekde sa ten zanietený prístup proste vyparil. Niekedy mi prišlo, že sa tam len tak prežívajú hodiny, možno sa pustil nejaký film alebo sa len tak prechádzalo po triede a čakalo sa na zvonenie. To potom človeka dosť demotivuje, hlavne keď vidí, že polovica triedy sa nudí a pozerá do blba, namiesto toho, aby sa niečo učila. A to je taká škoda, lebo potenciál tam určite je, len niekedy sa stratí v takej tej… šedi. Tiež mi občas prišla taká zvláštna komunikácia. Niekedy sme sa dozvedali veci na poslednú chvíľu, napríklad kedy a kde bude koncert alebo nejaká zmena rozvrhu. Ako keby si niekto myslel, že máme kryštáľovú guľu a vieme všetko dopredu. A priznám sa, že niekedy to bolo dosť stresujúce, lebo sme si museli rýchlo prispôsobovať plány, čo je pre rodičov s menšími deťmi asi ešte horšie. Ja osobne s týmto nemám nejakú zlú skúsenosť, ale videla som, že to hnevalo dosť iných. Čo sa týka priestorov, tak tam je to také, že niektoré triedy sú fakt pekné, taká moderná atmosféra, ale potom sú aj také, kde cítiš, že si sa vrátila o pár desiatok rokov dozadu. Nič strašné, len to už nie je to ono a na kreativitu to niekedy nepomáha. Ale zase musím povedať, že celkovo je tam taká príjemná atmosféra, keď tam prídeš, hneď cítiš tú vôňu farieb alebo počuješ, ako sa hrá na klavíri, to je fajn. Celkovo to vnímam tak, že ZUŠ-ka vo Vrábľoch má určite čo ponúknuť a pre niekoho to môže byť úplne super skúsenosť, kde nájde svoju vášeň a rozvinie talent. Ale asi to nie je pre každého a nie vždy je to taká tá idylka, akú si človek predstavuje. Niekedy to chce proste trošku trpezlivosti a možno aj šťastia na tých správnych ľudí. Ale určite mi to dalo veľa a formovalo ma to.