Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Horný rad 566/89, Brezová pod Bradlom, 90613
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie deťom a mládeži, zamerané na rozvoj talentu a kreativity v rôznych umeleckých oblastiach. V jej programoch sa študenti môžu venovať hudobnému, výtvarnému, tanečnému a literárno-dramatickému odboru. Hudobný odbor zahŕňa výučbu hry na rozličné hudobné nástroje ako klavír, husle, gitara, flauta, akordeón, ale aj sólový spev a hudobnú náuku, pričom sa vyučovanie nástrojov realizuje formou individuálnych hodín. Vo výtvarnom odbore sa študenti učia základy kresby, maľby, grafiky a modelovania, pričom sa rozvíja ich vizuálne vnímanie a manuálna zručnosť. Tanečný odbor ponúka výučbu klasického, ľudového a moderného tanca, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor sa sústreďuje na herectvo, prednes a rozvoj komunikačných schopností. Cieľom výučby je komplexný rozvoj umeleckých schopností prostredníctvom individuálneho prístupu kvalifikovaných pedagógov, podpora kreativity a príprava na prípadné štúdium na konzervatóriách alebo vysokých školách umeleckého zamerania. Škola pravidelne organizuje verejné vystúpenia, koncerty a výstavy, ktoré slúžia ako prezentácia práce žiakov a prispievajú ku kultúrnemu životu v obci Brezová pod Bradlom. Táto Základná umelecká škola sídli na adrese Horný rad 566/89 a je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 036128589
- Eduid: 100003528
- Orientačný počet žiakov: 263
- Školu nájdete v meste alebo obci Brezová pod Bradlom, okres/obvod Myjava, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa povie Základná umelecká škola na Hornom rade v Brezovej pod Bradlom, hneď mi napadnú tie roky, čo som tam ako dieťa strávila. Pamätám si, že som sa tam vždy celkom tešila, bolo to také moje útočisko, kde som mohla robiť niečo, čo ma naozaj bavilo. Mám pocit, že učitelia boli väčšinou fakt srdciari, videla som na nich, že ich to baví a snažia sa nám niečo odovzdať, nielen si odrobiť hodiny. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili nás niečo naučiť a motivovať, aj keď mi to občas naozaj nešlo a mala som chuť to zabaliť. Vlastne som ocenila aj to, že sme mali možnosť vyskúšať si všeličo, nielen napríklad hrať na nástroj, ale aj vystupovať na rôznych akciách. Tie koncerty a vernisáže boli pre mňa vždy zážitok, taký malý sviatok, kde sa človek mohol ukázať. A celkovo mi to tam prišlo také príjemné, priateľské prostredie, kde sa deti aj učitelia celkom navzájom rešpektovali. Cítila som sa tam v bezpečí, ako v takej druhej rodine, čo je myslím si pre každého rodiča alebo dieťa hrozne dôležité. Ale zase, nemôžem povedať, že všetko bolo úplne dokonalé a ružové. Budova už má svoje roky, to je jasné, a občas som si hovorila, že by to chcelo nejakú väčšiu rekonštrukciu. Niektoré triedy alebo napríklad nástroje, tie už tiež mali svoje najlepšie roky za sebou a bolo to na nich vidieť. Tiež mi občas prišlo, že sa tam držíme dosť zaužívaných postupov a chcelo by to možno viac takých moderných nápadov. Niekedy sa stalo, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo sme robili stále to isté dookola, a to ma trochu mrzelo. Celkovo si ale myslím, že mi ZUŠka dala hrozne veľa a spomínam na ňu s láskou, aj keď s vedomím, že aj tam boli veci, ktoré by sa dali vylepšiť.