Základná umelecká škola Horné Rakovce 1440/29, Turčianske Teplice

⭐ Vložené recenzie

1. Tak, ZUŠka Horné Rakovce v Turčianskych Tepliciach… priznám sa, že keď sa na to pozriem spätne, mám na ňu fakt zvláštne spomienky. Ja som tam chodila na hudobnú a pamätám si, že na začiatku som bola úplne nadšená. Prvé roky boli pre mňa super, objavila som tam lásku k hudbe a myslím, že to je niečo, čo mi už nikto nevezme. Niektorí učitelia boli naozaj úžasní, takí zapálení pre svoju prácu, že to človeka strhlo so sebou. Vedeli motivovať, vysvetliť veci tak, že mi to cvaklo, a hlavne im išlo o to, aby si človek tú hudbu užíval, nielen drtil noty. Tam som mala pocit, že to naozaj žije. Ale potom, ako roky pribúdali, začala som vnímať aj veci, ktoré mi už tak nesedeli. Niekedy sa mi zdalo, že škola už má svoje najlepšie roky za sebou. Tie priestory, napríklad, nie sú úplne najmodernejšie. Viem, že to nie je hlavné, ale občas som si hovorila, že by to chcelo nejakú rekonštrukciu, možno nové nástroje. Mali sme napríklad klavíry, ktoré toho už fakt dosť zažili, a hoci sa učitelia snažili vyťažiť z nich maximum, zvuk už nebol vždy tip-top. Bolo vidieť, že niektoré veci by si zaslúžili investíciu, aby sa tam človek cítil príjemnejšie. A potom, čo sa týka výučby, niekedy to bolo dosť o nervy. Zatiaľ čo niektorí učitelia boli fakt pokrokoví a snažili sa nám priniesť aj niečo nové, iní sa mi zdali takí staromódni, že to bola čistá nuda. Mám pocit, že sa príliš sústredili na taký ten dril, len opakovať a opakovať, až kým to človek nevie naspamäť, ale chýbala mi tam niekedy taká tá iskra, experimentovanie, niečo, čo by nás prinútilo zamyslieť sa nad hudbou inak. Polovica triedy sa občas nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo také jednotvárne. Nechápte ma zle, základy sú dôležité, ale chcelo by to aj nejaký svieži vietor. Čo ma ale vždy potešilo, boli tie vystúpenia a koncerty. To bola tá chvíľa, keď sa všetky tie hodiny driny vyplatili. Vidieť, ako sa ľudia tešia z nášho hrania, ten potlesk, to bolo fakt motivujúce. Vtedy som cítila, že to má zmysel. Organizácia týchto akcií bola väčšinou dobrá, aj keď občas tam boli nejaké tie komunikačné šumy a človek nevedel, či sa má pripraviť na skúšku vo štvrtok alebo piatok. Ale celkovo, tie vystúpenia boli taký svetlý bod. Škoda, že nie vždy som mala pocit, že nám učitelia tak úplne verili, že to zvládneme, skôr tam bol taký ten tlak, aby sme to nepokazili, namiesto toho, aby sme si to užili. Zdá sa mi, že škola má obrovský potenciál a stále tam sú ľudia, ktorí to robia s láskou a naozaj chcú, aby deti napredovali a objavili krásu umenia. Len mám pocit, že by sa dalo popracovať na tom, aby bola celá škola viac fit pre dnešnú dobu, či už v priestoroch alebo v prístupe k výučbe, aby aj tá administratíva fungovala hladšie a menej sa človek cítil stratený v papieroch. Ale to sú asi veci, s ktorými sa stretávajú všade.

   Pridať reakciu