Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Hálkova 56, Bratislava-Nové Mesto, 83103
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje umelecké vzdelávanie deťom a mládeži, ale aj dospelým záujemcom, v štyroch základných odboroch, konkrétne v hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom odbore. Výučba prebieha formou individuálnych hodín v hudobnom odbore a skupinových lekcií v ostatných disciplínach, pričom sa zameriava na rozvoj kreativity, umeleckých schopností a estetického cítenia žiakov. Škola, známa ako Základná umelecká škola Hálkova 56, sídliaca v Bratislave-Novom Meste, konkrétne na Hálkovej ulici číslo 56, kladie dôraz na systematickú prácu podľa štátneho vzdelávacieho programu pre základné umelecké školy. Žiaci majú možnosť získať primárne aj sekundárne umelecké vzdelanie. Súčasťou výučby je aj prezentácia nadobudnutých zručností prostredníctvom pravidelných školských koncertov, výstav a verejných vystúpení, ktoré poskytujú žiakom príležitosť pre prax a získanie skúseností s prezentáciou umenia. Okrem výuky nástrojov, spevu, tanca, kresby, maľby a dramatického prejavu sa pozornosť venuje aj zapájaniu žiakov do súborových hier a kolektívneho muzicírovania. Základná umelecká škola Hálkova 56 je úplne organizovanou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 031780334
- Eduid: 100000439
- Orientačný počet žiakov: 719
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Nové Mesto, okres/obvod Bratislava III, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla, že ti sem napíšem svoje pocity zo Základnej umeleckej školy Hálkova v Bratislave-Novom Meste, lebo si myslím, že je dobré vedieť, do čoho človek ide. Ja som tam chodila nejaký čas a mám na to celkom jasný názor, aj keď som počula rôzne veci aj od iných, takže to beriem trochu aj z ich perspektívy. Na začiatok musím povedať, že mám pocit, že niektorí učitelia sú tam fakt srdciari. Vidno, že ich to baví a že k deťom pristupujú naozaj individuálne. Keď som chodila na hodiny ja, tak som sa cítila, že sa mi venovali a naozaj ma posúvali dopredu. Nebolo to také, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo že by to bola len taká povinná jazda. Naopak, snažili sa nás motivovať a hľadať v nás to najlepšie. Tie vystúpenia, ktoré sme potom mali, alebo tie rôzne akcie, boli pre mňa vždycky taký vrchol celého snaženia. Bolo super vidieť, čo všetci ostatní dokázali a byť súčasťou niečoho väčšieho. Celkovo tam vládla taká celkom fajn atmosféra, taká uvoľnená, aj keď sme makali. Na druhej strane, a to si budeme hovoriť úprimne, tie priestory už majú svoje roky. Trochu ma mrzelo, že to tam už nie je najmodernejšie, a sem-tam som si hovorila, že by to chcelo poriadnu rekonštrukciu. Tie nástroje alebo vybavenie, to už občas pôsobilo dosť opotrebovane. A niekedy sa mi zdalo, že komunikácia medzi školou a rodičmi trochu škrípe. Že sa informácie občas dostávali k nám tak všelijako a nebolo to vždy úplne prehľadné. Mám pocit, že toto by sa dalo určite vylepšiť. Ono to je tak, že kým v mojom odbore som mala pocit, že to bolo super, tak som zase počula od kamošiek, že v iných oddeleniach to nebola až taká sláva. Že tam občas polovica triedy len sedela a nudila sa, čakala na zvonenie, a to je škoda, keď už človek platí a očakáva nejakú kvalitu. Zdá sa mi, že kvalita sa tam dosť líši od odboru k odboru, alebo dokonca od učiteľa k učiteľovi. Takže to je asi taký môj celkový pohľad.