Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Francisciho 803, Tisovec, 98061
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Umelecké vzdelávanie pre deti a mládež v Tisovci sa sústreďuje na rozvoj talentu a kreativity v rozmanitých umeleckých disciplínach. Škola poskytuje systematickú výučbu v hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore. V rámci hudobného odboru sa žiaci učia hre na rôzne nástroje, spevu a hudobnej teórii, pričom získavajú praktické skúsenosti vystupovaním na koncertoch. Výtvarný odbor rozvíja vizuálnu gramotnosť prostredníctvom kresby, maľby, grafiky a priestorovej tvorby, s pravidelnými prezentáciami prác na výstavách. Tanečný odbor sa zameriava na osvojenie si základných techník a výrazových prostriedkov v rôznych žánroch tanca. Literárno-dramatický odbor podporuje verbálnu a neverbálnu komunikáciu, prednes a javiskovú tvorbu. Vzdelávanie prebieha v rámci prípravného štúdia, základného štúdia prvého a druhého stupňa, ako aj štúdia pre dospelých, čím Základná umelecká škola Francisciho 803 v Tisovci vytvára podmienky pre dlhodobý umelecký rast svojich žiakov. Škola je úplne organizovanou umeleckou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037888749
- Eduid: 100010617
- Orientačný počet žiakov: 217
- Školu nájdete v meste alebo obci Tisovec, okres/obvod Rimavská Sobota, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No tak som si povedala, že sa podelím o naše skúsenosti s tou ZUŠkou na Francisciho v Tisovci, vieš, ako to tam funguje z môjho pohľadu rodiča. Lebo si myslím, že je fajn vedieť, čo človek môže čakať, keď tam dá svoje dieťa. Začnem tým, čo sa mi naozaj páči. Mám pocit, že tá škola je taký ostrovček pre decká, kde môžu byť samy sebou a proste tvoriť. Dcéra tam chodí na výtvarnú a úplne to miluje. Vidno, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari a vedia sa venovať každému dieťaťu individuálne. Nie je to tak, že by tam len niečo odkresľovali podľa šablóny, ale skôr ich vedia nasmerovať, aby objavovali samy seba cez umenie. Keď sa dcéra vráti domov, je plná zážitkov a s nadšením rozpráva, čo nové sa naučili alebo čo vytvorili. Tých vystúpení a vernisáží je tam celkom dosť, čo je super, lebo deti potom vidia, že to má zmysel a že sa to oplatí. Je to taká pekná motivácia a zároveň sa naučia prezentovať svoju prácu, čo sa hodí aj do života. Na druhej strane, občas si poviem, že tie priestory by už možno chcelo trošku zmodernizovať. Mám pocit, že niektoré veci tam sú ešte z čias mojej starej mamy, a to doslova. Je to také staršie, ale zas na druhej strane, možno to má aj svoje čaro. Čo mi niekedy chýba, je jasnejšia komunikácia. Niekedy je to tak, že sa človek musí dosť aktívne pýtať a hľadať informácie, aby zistil, čo sa vlastne deje, alebo aké sú plány napríklad na nejaké vystúpenia. Mohlo by to byť lepšie zorganizované, aby sa rodičia cítili viac v obraze. A ešte jedna vec, čo sa mi zdá, je tlak, ktorý občas na deti vyvíjajú, hlavne keď ide o nejaké dôležité vystúpenia. Chápem, že je dôležité ukázať, čo sa deti naučili, ale nie každé dieťa je rodený performer a pre niektoré to môže byť skôr stres ako radosť. Mám pocit, že by sa dalo trochu viac zohľadniť povahu dieťaťa a jeho ochotu vystupovať. Niekedy mi príde, že by bolo fajn mať trošku viac možností, čo sa týka výberu nástrojov alebo možno iných umeleckých smerov, ale to je asi tak všade, že ZUŠka má svoje limity. Celkovo si ale myslím, že je to pre deti dôležitá súčasť ich rozvoja, aj keď má svoje muchy.