
Meno: Základná umelecká škola Eugena Suchoňa
Adresa: Batkova 2, Bratislava-Dúbravka, 84101
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Umelecká inštitúcia v bratislavskej Dúbravke sa zameriava na poskytovanie základného umeleckého vzdelávania deťom a mládeži, ale aj dospelým. Jej cieľom je rozvíjať talent a umelecké schopnosti žiakov v rôznych odboroch. Vzdelávanie je štruktúrované pre žiakov od predškolského veku až po dospelých, pričom zahŕňa prípravné štúdium, základné štúdium I. a II. stupňa, a tiež štúdium pre dospelých. Žiaci sa tu učia v hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom odbore. Výučba prebieha prostredníctvom individuálnych hodín pri nástrojovej hre či speve, ako aj v skupinových formách pri teoretických predmetoch, komornej hre, zborovom speve, tanci, výtvarných technikách a dramatickej tvorbe. Dôraz sa kladie na praktické zručnosti, tvorivosť, interpretáciu a schopnosť prezentovať svoje umenie. Pravidelne sa organizujú verejné koncerty, triedne besiedky, výstavy žiackych prác a divadelné predstavenia, ktoré sú súčasťou vzdelávacieho procesu a umožňujú žiakom získať skúsenosti s vystupovaním. Táto inštitúcia, Základná umelecká škola Eugena Suchoňa Batkova 2, sídliaca v miestnej časti Bratislava-Dúbravka, má za úlohu nielen pripravovať talentovaných žiakov na štúdium na vyšších umeleckých školách, ale aj formovať ich kultúrne povedomie a obohacovať ich voľný čas. Škola je úplne organizovaná, čo znamená, že poskytuje komplexné umelecké vzdelávanie vo všetkých štyroch základných umeleckých odboroch.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 036067211
- Eduid: 100000633
- Orientačný počet žiakov: 818
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Dúbravka, okres/obvod Bratislava IV, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Začalo to celkom fajn, keď som prihlásila moju malú do ZUŠky na Batkovej. Mala som pocit, že je to taká tá klasická škola, kde sa deti môžu venovať umeniu, nájdu si kamošov a hlavne, že ju to bude baviť. A naozaj, niečo na tom bolo. Dcéra sa spočiatku celkom tešila, hlavne na hodiny, kde si mohla niečo tvoriť alebo hrať. Niektoré pani učiteľky tam fakt pôsobili, že to robia srdcom a že im na deťoch záleží. Bolo super vidieť, ako ju vedia nadchnúť pre nejakú tému alebo nástroj. Tie koncerty a vystúpenia, čo robili, boli tiež pekné a deti sa vždycky cítili ako hviezdy, čo je pre ne dôležité. Ale postupom času som si všímala, že to nie je len taká idylka. Komunikácia občas dosť viazla. Mala som pocit, že sa informácie šíria tak nejak ústne alebo na poslednú chvíľu, a keď človek nemal šťastie na iných rodičov, čo mu to povedia, tak si to ani nedozvedel. Napríklad zmeny v rozvrhu alebo nejaké termíny skúšok, to bolo občas ako hľadať ihlu v kope sena. Niekedy mi prišlo, že celá tá administratíva je taká trochu… nepružná. Proste, keby bolo niečo treba vybaviť, tak to bolo na dlhé lakte a človek mal pocit, že len otravuje. Čo sa týka priestorov, no, zdalo sa mi, že by to občas chcelo nejakú väčšiu investíciu. Niektoré triedy vyzerali tak trochu z čias dávno minulých, ale to by sa dalo prežiť. Horšie bolo, keď sa mojej malej začalo stávať, že prišla domov a frflala, že hodina bola nuda, že len sedeli a počúvali teóriu, ktorá ju vôbec nebavila. Alebo že im púšťali nejaké videá, len aby zabili čas. Jasné, že niekedy treba teória, ale mám pocit, že niektorí sa na to až moc sústredili, namiesto toho, aby deťom ukázali, ako si tú hudbu či umenie užiť prakticky. Niektoré deti v triede sa potom len tak motali a čakali na zvonenie, čo ma dosť mrzelo, lebo ZUŠka by mala byť predsa o radosti z tvorenia. Na druhej strane, zase tam boli aj dni, keď prišla celá nadšená, s novým výkresom alebo zahrala niečo, čo ju fakt chytilo. Takže to bolo také, že raz super, raz nič moc. Záležalo asi hodne aj na konkrétnom prístupe a na tom, aká téma sa akurát preberala. Ale celkovo mám pocit, že škola má obrovský potenciál, len by to chcelo možno niekde trochu viac šmrncu a menej papierovačiek a možno trošku viac počúvať, čo tie deti naozaj chcú a čo ich baví.