Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Bernolákova 26, Košice-Západ, 04011
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Táto umelecká inštitúcia sa zameriava na systematickú umeleckú výchovu a rozvíjanie talentu detí a mládeže v Košiciach-Západ. Ponúka vzdelávanie v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore je možné študovať hru na rôzne nástroje ako klavír, husle, akordeón, flauta, klarinet, gitara, bicie nástroje, ale aj spev. Tanečný odbor sa sústredí na klasický, moderný a ľudový tanec, pričom výtvarný odbor rozvíja zručnosti v kresbe, maľbe, grafike, modelovaní a iných výtvarných technikách. Literárno-dramatický odbor poskytuje priestor pre recitáciu, javiskový pohyb, dramatickú tvorbu a prácu s hlasom. Cieľom školy je nielen objavovať a kultivovať umelecké nadanie, ale aj pripravovať žiakov na štúdium na konzervatóriách a vysokých školách umeleckého zamerania. Zároveň poskytuje zmysluplné trávenie voľného času a rozvíja estetické cítenie. Výsledky práce žiakov Základnej umeleckej školy Bernolákova 26 sú pravidelne prezentované na interných koncertoch, verejných vystúpeniach, súťažiach a výstavách, čím sa podporuje ich umelecký rast a sebaprezentácia. Škola tak plní dôležitú úlohu v kultúrnom a vzdelávacom prostredí regiónu. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 035546131
- Eduid: 100014826
- Orientačný počet žiakov: 1282
- Školu nájdete v meste alebo obci Košice-Západ, okres/obvod Košice II, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Moja dcéra chodí na ZUŠ-ku na Bernolákovej už zopár rokov, takže nejaký obraz som si už stihla urobiť. Celkovo z toho mám dobrý pocit, hlavne kvôli ľuďom. Mám pocit, že väčšina učiteľov pre to, čo robia, naozaj dýcha. Vedia deti strhnúť a nadchnúť, nie je to len o nejakom suchom odrapotaní teórie. Páči sa mi, že sa tam stále niečo deje, nejaké koncerty pre rodičov, výstavy prác vo vestibule, človek aspoň vidí, čo tie deti vlastne robia a že to má zmysel. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažia niečo odovzdať a dcéra sa tam cíti dobre, čo je pre mňa asi najviac. Samozrejme, nie je všetko len ružové. Je to veľmi aj o šťastí, na akého pedagóga človek narazí. Zatiaľ čo niektorí sú plní energie a nápadov a deti od nich odchádzajú nabité, počula som aj o prípadoch, kde sa hodiny trochu vliekli a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Podobne je to aj s vybavením. Niekde je všetko pekné, nové, ale inde mi prišlo, že niektoré nástroje či pomôcky už majú svoje najlepšie roky dávno za sebou a zaslúžili by si výmenu. Človek to tak nejak berie, že to asi nie je jednoduché, ale občas to zamrzí. Čo sa týka organizácie, občas som mala pocit, že v tom bol trochu chaos a pravá ruka nevedela, čo robí ľavá, hlavne keď sa blížilo nejaké väčšie podujatie. Informácie niekedy prišli na poslednú chvíľu alebo sa menili za pochodu. Tiež sa mi zdalo, že sa kladie naozaj veľký dôraz na súťaže a úspechy. Pre deti, ktoré sú súťaživé, je to asi super motivácia, ale pre tie citlivejšie to môže byť skôr zdroj stresu, keď cítia ten tlak. Ale keď to tak zoberiem, tie pozitíva jednoznačne prevažujú. Dcéra tam chodí rada a našla si tam kamarátky, s ktorými zdieľa rovnaký záujem. Vidím, že ju to baví a posúva ďalej, aj keď občas frfle, že musí cvičiť. Takže asi tak.