Základna škola s MŠ Poša 251, Poša

⭐ Vložené recenzie

1. Musím povedať, že ako rodič mám zo Základnej školy s MŠ v Poši celkom fajn pocit, aspoň čo sa týka celkovej atmosféry. Zdá sa mi, že sa snažia, aby deti neboli len také čísla, ale že si tam vedia nájsť svoje miesto. Je fajn, že škola dosť komunikuje aj s nami rodičmi a mám pocit, že sa snažia zapájať aj celú dedinu do života školy, čo je super, lebo to nie je taká tá zatvorená bublina, kde sa nič iné nerieši. Aj keď má dieťa nejaké svoje špecifiká, snažia sa mu ísť v ústrety a nie hneď odsúdiť alebo to nechať len tak plávať. A prostredie? To je tu naozaj pekné, budova aj triedy vyzerajú celkom moderne a vidno, že sa tam snažia udržiavať poriadok a útulnosť. Učitelia sa väčšinou nesnažia len tak nudne stáť pred tabuľou a niečo odrecitovať. Používajú aj všelijaké interaktívne tabule, počítače a sem-tam sú aj nejaké projekty, čo je určite lepšie, ako len sedieť a pozerať. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale že sa s tým naozaj snažia pracovať. A škôlka je tu podľa mňa fakt výborná, deti sa tam majú dobre, pekne sa o ne starajú a celkom fajn ich pripravia na to, čo ich potom čaká v škole. Počula som aj o tom, že sa občas deti dostanú na nejaké tie súťaže, takže to nie je len také to drilovanie, ale že sa snažia aj talenty objavovať a podporovať čítanie alebo cudzím jazykom sa snažia venovať. Ale potom sú veci, kde si hovorím, že by to mohlo byť lepšie. Niekedy mám pocit, že niektorí učitelia úplne neriešia, že každý z nás je iný. Pre tých šikovnejších to môže byť miestami strašná nuda, lebo už dávno pochopili, čo sa učia, a pre tých, čo sa trápia, je to zase peklo, lebo sa nestíhajú. Celá trieda potom robí to isté, aj keď polovica už dávno chápala a druhá vôbec netušila, čo sa deje, a len čakala na zvonenie. Často mi príde, že učiteľ hovorí a my len počúvame, nie je tam moc priestor na to, aby sme si povedali svoj názor, alebo niečo sami vymysleli, len to, čo sa očakáva. Človek má pocit, že len čaká, čo sa má naučiť, nie čo má sám objaviť alebo kriticky posúdiť. Chýba mi, aby nás učili naozaj premýšľať a skúmať, skôr sa ide podľa pravidiel, než aby sa riešilo, prečo to tak je. A keď už dostaneme známku, je to len číslo a koniec. Nikto nám moc nepovie, čo presne sme urobili zle a ako to nabudúce spraviť lepšie. Človek potom nevie, ako sa zlepšiť, len proste vie, že dostal nejakú trojku, a hotovo. S tým súvisí aj to, že máme síce školskú knižnicu, ale nezdá sa mi, že by sa nejak extra využívala, čo je škoda, lebo čítanie je podľa mňa dôležité. Zdá sa mi, že škola by mohla viac počúvať, čo si myslíme my, rodičia, a aj deti, aby to fungovalo ešte lepšie.

   Pridať reakciu