Meno: Stredná zdravotnícka škola
Adresa: Vinohradnícka 8A, Prievidza, 97158
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://szspd.edupage.org/
Táto stredná škola sa zameriava na prípravu budúcich zdravotníckych pracovníkov v rôznych odboroch, ponúka študijné programy pre záujemcov o prácu v zdravotníctve. Medzi ponúkané študijné odbory patrí napríklad praktická sestra, asistent výživy, zubný asistent či sanitár. Výučba kladie dôraz na kombináciu teoretických znalostí a praktických zručností, ktoré študenti získavajú v odborných učebniach, laboratóriách a simulovaných prostrediach. Dôležitou súčasťou štúdia je aj prax v zdravotníckych zariadeniach, kde si osvojujú reálne pracovné postupy a priamy kontakt s pacientmi pod dohľadom kvalifikovaných odborníkov. Pedagogický zbor tvoria kvalifikovaní učitelia s odbornými skúsenosťami, ktorí študentov pripravujú nielen na maturitnú skúšku, ale aj na prípadné pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu v zdravotníckych smeroch alebo na priamy vstup na trh práce. Škola tiež organizuje rôzne aktivity a projekty zamerané na rozšírenie vedomostí a rozvoj osobnosti študentov v oblasti zdravotníctva a zdravého životného štýlu. Nachádza sa v Prievidzi na adrese Vinohradnícka 8A a nesie názov Stredná zdravotnícka škola. Z hľadiska organizačnej štruktúry je škola úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 052164284
- Eduid: 100018691
- Orientačný počet žiakov: 217
- Školu nájdete v meste alebo obci Prievidza, okres/obvod Prievidza, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, skúsenosť so SZŠ Vinohradnícka v Prievidzi… poviem ti úprimne, boli tam veci, z ktorých som bola fakt nadšená, a potom aj také, z ktorých ma skôr hnevali. Pamätám si, ako som sa na tú školu tešila, hlavne kvôli tomu, že to je zdravotnícka škola a chcela som pomáhať ľuďom. A vieš čo? To, čo som čakala od praxe, to sa celkom aj splnilo. Tie hodiny, keď sme fakt mohli ísť do nemocnice alebo na nejaké oddelenie, to bolo niečo iné. Cítila som, že sa fakt učím niečo, čo budem potrebovať a čo ma baví. Myslím, že sa mi tam veľakrát otvorili oči a pochopila som, aká je tá naša práca dôležitá. Niektoré tety učiteľky, hlavne tie, čo učili tú odbornú prax, tie boli fakt super, vedeli nám to vysvetliť tak, že to človek chápal, a aj im na nás záležalo, to bolo cítiť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa, aby sme si z hodiny niečo odniesli. Vďaka nim som si bola istejšia v tom, čo robím. Ale potom prišli aj tie veci, čo ma celkom sklamali. Predmety ako matika alebo fyzika, to bolo niekedy fakt peklo. Mám pocit, že niektorí učitelia to brali tak, že to tam proste musí byť, tak si to odkrútime, nech to máme za sebou. Polovica triedy sa vtedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo len o tom, že si niečo odpíšeme z tabule a ideme ďalej, žiadna snaha to nejak spraviť zaujímavé alebo nám to prepojiť s tým, čo nás fakt čaká v praxi. To ma mrzelo, lebo človek sa potom necíti motivovaný. Aj tá budova školy, jasné, je stará, a to sa nedá čakať, že to bude nejaká super moderná novostavba, ale niekedy mi prišlo, že by to chcelo aspoň nejakú údržbu, aby to nepôsobilo tak trošku… zanedbane, ako keby to tam nikto nechcel vylepšiť. A ten stres pred skúškami, to bolo niekedy šialené. Cítila som sa vyžmýkaná a často som si hovorila, že či to vôbec stojí za to, toľko nervov a učenia. Mali sme pocit, že je na nás príliš veľa tlaku, a niekedy to bolo až na hranici toho, čo človek dokáže zvládnuť. Ale tak to asi v zdravotníctve bude všade, človek si zvykne. Celkovo si z nej odnášam aj dobré, aj tie horšie spomienky, ale aspoň som sa tam naučila veľa o sebe a o tom, čo chcem robiť.