Meno: Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej
Adresa: Dončova 7, Ružomberok, 03401
Zriaďovateľ: Cirkev, náboženská spoločnosť
Web: https://szsmtsrbk.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na komplexnú prípravu budúcich zdravotníckych pracovníkov pre rôzne segmenty sektora. Poskytuje študijné programy pre mládež v kľúčových odboroch, ako sú praktická sestra, zubný asistent a zdravotnícky laborant, pričom kladie dôraz na spojenie teoretických vedomostí s praktickými zručnosťami. Výučba prebieha v špecializovaných odborných učebniach a laboratóriách, ktoré sú vybavené pre simuláciu reálnych zdravotníckych postupov. Praktická časť štúdia je realizovaná v spolupráci s regionálnymi zdravotníckymi zariadeniami a nemocnicami v Ružomberku a jeho okolí, čo študentom umožňuje získať priame skúsenosti v klinickom prostredí. Škola, Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, sídli na Dončovej ulici 7 v Ružomberku a nadväzuje na tradíciu výchovy kvalifikovaných odborníkov. Okrem denných foriem štúdia pre mladých záujemcov ponúka aj možnosti ďalšieho vzdelávania dospelých prostredníctvom akreditovaných kurzov. Pre zabezpečenie komplexného rozvoja študentov sú k dispozícii aj priestory pre stravovanie a telocvičňa pre športové aktivity. Jej cieľom je vychovávať zodpovedných profesionálov s etickým prístupom k pacientovi. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 017059844
- Eduid: 100008508
- Orientačný počet žiakov: 328
- Školu nájdete v meste alebo obci Ružomberok, okres/obvod Ružomberok, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa ma niekto pýta na strednú, na tú našu zdravotnú na Dončovej v Ružomberku, tak mi hneď prebehnú hlavou rôzne veci. Pamätám si, ako som tam šla s takými veľkými očami, plná nádeje, že budem pomáhať ľuďom. A musím povedať, že z niektorých strán ma to fakt posunulo presne tam, kam som chcela. Čo sa týka tej praktickej stránky, tak tam som mala pocit, že škola na tom naozaj makala. Tie stáže a praxe, či už v nemocnici alebo v nejakých ambulanciách, mi dali naozaj veľa. Konečne som si vyskúšala, ako to funguje v reálnom svete, nielen z knižiek. Niektorí učitelia boli fakt úžasní, videla som na nich, že ich to baví a chcú nám to odovzdať. Dokázali nás tak naladiť, že aj ťažké veci sa zdali ľahšie a človek cítil, že sa učí niečo naozaj dôležité a zmysluplné. Mala som pocit, že som pripravená ísť ďalej, či už na výšku, alebo rovno do práce. Potom ale boli aj také chvíle, hlavne na niektorých teoretických hodinách, kedy to bolo pre mňa fakt peklo. Mám taký pocit, že tam sa občas len tak prechádzalo učivo, možno to niektorí učitelia už brali len ako povinnosť. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo skrátka suché a nezáživné. Niekedy som mala dojem, že sa učilo spôsobom spred dvadsiatich rokov a akoby sa to nevedelo prispôsobiť tomu, ako funguje svet dnes. A tej práce bolo niekedy fakt strašne veľa, cítila som sa pod tlakom a frustrovaná, že sa to nedá všetko stíhať. Komunikácia s vedením školy, alebo teda s niektorými ľuďmi tam, mi občas prišla dosť náročná. Akoby sa ťažko hľadala spoločná reč, keď sme mali nejaký problém alebo otázku. Človek sa potom cítil tak trochu sám v tom všetkom. Škola má určite aj nejaké lepšie vybavené triedy, kde je radosť sa učiť, ale niekde zase bolo vidieť, že by to potrebovalo menšiu modernizáciu, čo ma občas trochu mrzelo. Celkovo je to taká škola, kde človek musí fakt chcieť a makať, aby z nej vyťažil to najlepšie.