Meno: Stredná zdravotnícka škola
Adresa: Lichardova 1, Skalica, 90901
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://szsskalica.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje stredoškolské odborné vzdelanie v oblasti zdravotníctva, pripravujúc žiakov na prácu v rôznych odvetviach zdravotnej starostlivosti. Vzdelávací program kombinuje teoretické poznatky s rozsiahlou praktickou výučbou, ktorá je kľúčová pre budúcich zdravotníckych profesionálov. Žiaci si osvojujú zručnosti prostredníctvom výučby v špecializovaných učebniach a laboratóriách priamo v škole, ako aj absolvovaním praxe v klinických prostrediach, akými sú nemocnice a polikliniky. Medzi hlavné študijné odbory patrí napríklad praktická sestra, ktorá pripravuje na starostlivosť o pacientov a vykonávanie základných zdravotníckych úkonov. Cieľom školy je vybaviť absolventov potrebnými kvalifikáciami pre priame uplatnenie v zdravotníckej praxi alebo pre ďalšie vysokoškolské štúdium v medicínskych a príbuzných odboroch. Škola sídliaca na adrese Lichardova 1 v Skalici nesie názov Stredná zdravotnícka škola. Pre žiakov sú k dispozícii priestory pre teoretickú aj praktickú výučbu, vrátane moderného vybavenia relevantného pre aktuálnu zdravotnícku prax. Školský areál môže zahŕňať aj možnosti ubytovania v internáte a stravovania v školskej jedálni. Inštitúcia funguje ako úplne organizovaná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000607347
- Eduid: 100002728
- Orientačný počet žiakov: 223
- Školu nájdete v meste alebo obci Skalica, okres/obvod Skalica, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ak mám povedať za seba, ako som to tu zažila, je to také… no, neľutujem, že som tu bola, ale boli aj chvíle, kedy som mala pocit, že mi praskne hlava. Začnem asi tým, čo ma najviac bavilo a čo, myslím, že je na tejto škole fakt super. Prax. To je proste kľúčové a tam sa človek naučí najviac. My sme mali celkom dosť príležitostí ísť si to vyskúšať do rôznych zariadení, či už v meste alebo aj vo väčších nemocniciach. Tam som naozaj mala pocit, že robím niečo zmysluplné a že sa pripravujem na skutočný život. Tam sa nám venovali, vysvetľovali a človek proste videl, že to má hlavu aj pätu. Bolo super, že sme si mohli vyskúšať rôzne veci a že sme neboli len také béčka, čo sa pozerajú. Naozaj sme si šliapli a to mi dalo do života asi najviac. Potom ale prídu tie hodiny v škole. Tam to už bolo také… všelijaké. Niektorí učitelia sú naozaj srdciari, vidno, že ich to baví, že im záleží na tom, aby sme niečo pochopili a aj nás vedeli zaujať. Pri nich čas letel a človek sa aj tešil na ich hodiny, lebo to nebolo len o suchom učení. Ale potom sú aj takí, pri ktorých som si fakt myslela, že sa mi zastaví čas. Proste len suché prednášky, žiadna interakcia, žiadna snaha o to, aby sme sa zamysleli alebo nebodaj niečo prediskutovali. Niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie. To bolo dosť demotivujúce, keď si človek uvedomí, že sa tam sedí a nič z toho nemá. Čo sa týka priestorov a vybavenia, je to taký priemer, mám pocit. Nie je to nič super moderné, ale ani žiadna katastrofa. Vidno, že sa snažia, aspoň na tej praxi sme mali celkom slušné veci, s ktorými sme mohli robiť. Ale tie triedy, no, klasika. Občas zima, občas horúco, také tie veci, čo človek v škole proste očakáva. Celkovo mám z toho taký dojem, že ak si tu človek chce niečo zobrať, tak si musí ísť za tým sám. Tá prax je silná stránka, to určite. Ale v triede to je už na tebe, akých učiteľov chytíš a či sa vieš motivovať aj sám, keď to občas stojí za nič. Niekedy som sa cítila trochu ako číslo, nie ako študentka s vlastnými otázkami a potrebami, čo ma dosť mrzelo. Ale tak, asi je to tak všade.