Meno: Stredná zdravotnícka škola
Adresa: Hlboká cesta 23, Žilina, 01001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://szshlbokaza.edupage.org/
Táto stredná odborná škola v Žiline sa zameriava na prípravu budúcich zdravotníckych pracovníkov pre rôzne pozície v systéme zdravotníctva. Ponúka študijné odbory ako praktická sestra/zdravotnícky asistent a farmaceutický laborant, pričom kladie dôraz na kombináciu teoretických vedomostí a rozsiahlej praktickej prípravy. Žiaci získavajú vedomosti z anatómie, fyziológie, ošetrovateľstva a farmakológie. Praktické zručnosti si rozvíjajú nielen v špeciálne vybavených odborných učebniach a simulovaných prostrediach školy, ale aj priamo v zdravotníckych zariadeniach, ako sú nemocnice, ambulancie a lekárne v Žiline a okolí, pod dohľadom skúsených pedagógov a zdravotníckych pracovníkov. Stredná zdravotnícka škola Hlboká cesta 23 v Žiline sa snaží absolventom poskytnúť základné kompetencie potrebné pre uplatnenie v praxi. Okrem odborných predmetov sa študenti venujú aj rozvoju komunikačných a etických zručností, ktoré sú kľúčové pre prácu s pacientmi a klientmi. Vyučovanie prebieha pod vedením kvalifikovaného pedagogického zboru, pričom škola disponuje aj moderným vybavením pre výučbu. Je to úplne organizovaná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000607061
- Eduid: 100009126
- Orientačný počet žiakov: 649
- Školu nájdete v meste alebo obci Žilina, okres/obvod Žilina, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som sa hlásila na zdravotnícku, mala som v hlave nejaké predstavy, však to asi každá. Tá na Hlbokej ceste v Žiline, to bola moja voľba. Pamätám si prvé dni, bolo to také… hektické, ale zároveň plné očakávaní. Celkovo, atmosféra v škole bola taká rôznorodá, niekedy super, že sme sa smiali na chodbách a riešili blbosti, inokedy zase taký tlak, že som mala pocit, že mi praskne hlava z toľkého učenia. S učením to bolo všelijaké. Niektorí učitelia boli fakt poklady, takí, čo ťa dokázali nadchnúť aj pre biológiu, ktorá mi dovtedy prišla ako čistá nuda. Vedeli vysvetliť veci tak, že to dávalo zmysel a hlavne, nebolo to len také, že nám púšťali filmy, aby zabili čas. Videla som, že im na nás záleží a chceli, aby sme niečo naozaj pochopili. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som len odrátavala minúty do zvonenia. Pri takých hodine sa polovica triedy nudila a len čakala na koniec, lebo akokoľvek sa snažili niečo vysvetliť, proste to nešlo, alebo mi to proste neprišlo relevantné. Čo je ale na zdravotníckej asi najdôležitejšie, to je tá prax. Mám pocit, že tam sa ukázalo, či sa z nás niečo stane alebo nie. Prax sme mali v rôznych zariadeniach, a to bolo super. Naozaj som tam videla veci, ktoré sa nedali prečítať z knihy. Niekedy to bolo náročné, hlavne psychicky, ale bola to obrovská skúsenosť. Cítila som, že tam sa z nás formujú tie sestričky alebo sanitári, čo raz budú pomáhať ľuďom. Ale boli aj dni, keď som mala pocit, že sme len tak do počtu, že nám nedali robiť nič zmysluplné, alebo sa nám nikto poriadne nevenoval. To ma vždycky hrozne mrzelo, lebo to bola premrhaná šanca niečo sa naučiť. Škola ako budova… no, niekde to bolo celkom moderné, hlavne tam, kde boli tie špeciálne učebne, kde sme si nacvičovali veci. Ale zase, inokedy som mala pocit, že tie lavičky v niektorých triedach pamätajú ešte moju babku. Ale to je asi všade, nie? Dôležité je, že sa tam človek niečo naučí a nájde si kamošov. A tých som tam našla. Aj keď to bolo občas peklo s učením a tlak bol obrovský, hlavne pred skúškami, tak celkovo to boli roky plné zážitkov. Už len to množstvo učiva, to bolo niekedy na porazenie, fakt sa človek musel vedieť donútiť. Ale zas, to je asi cena za to, že chceš robiť niečo zmysluplné.