SZŠ – Egészségügyi Középiskola Námestie 1. mája č. 1, Rožňava

⭐ Vložené recenzie

1. Tak vieš, keď som si vyberala strednú, nejako som vedela, že chcem ísť touto cestou do zdravotníctva, a SZŠ v Rožňave na Námestí 1. mája bola pre mňa jasná voľba. Pamätám si, ako som sa tešila na to, že sa naučím niečo fakt užitočné a pomôžem ľuďom. A úprimne? Často to tak aj bolo. Na jednej strane, mám pocit, že niektoré učiteľky sú tam srdcom a dušou. Keď vidíš, ako sa snažia vysvetliť aj tú najzložitejšiu anatómiu tak, aby sme to pochopili, a ešte k tomu pridajú nejakú osobnú skúsenosť z praxe, to je na nezaplatenie. Vtedy som mala pocit, že som na správnom mieste a že ma to fakt posúva vpred. Bolo super, keď nás nejaká naozaj namotivovala, aby sme sa nebáli pýtať a aby sme proste chceli vedieť viac. Niektoré predmety boli aj dosť zaujímavo podané, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili, aby sme chápali súvislosti. Ale potom, samozrejme, je tu aj tá druhá strana mince. Občas to bola fakt nuda, taká tá suchá teória, kde polovička triedy zaspávala a druhá len čakala na zvonenie. Niekedy som si hovorila, že načo sa učím toľko vecí, ktoré asi v živote nevyužijem, keď chcem byť len zdravotná sestra. Mám pocit, že niektorí učitelia to tam berú skôr ako prácu a nie ako poslanie, a to sa potom odráža aj na atmosfére v triede. Keď učiteľovi chýba nadšenie, tak to proste nevie predať, a potom sa to pre nás stane len povinnosťou, ktorú musíme odtrpieť. A tá prax, to je kapitola sama o sebe. Niekedy sa nám podarilo dostať sa na super miesta, kde sme naozaj videli a mohli si aj vyskúšať veci, ktoré nás bavili. Keď sme sa dostali k pacientom a mohli sme im pomôcť, hoci len s maličkosťou, to bol super pocit. Cítila som, že to má zmysel. Ale potom, zdá sa mi, boli aj také praxe, kde sme väčšinu času len sedeli v kútiku a pozerali sa, ako sestry behajú sem a tam, alebo sme robili nejaké také veci, čo s ošetrovaním nemali nič spoločné. To bolo dosť demotivujúce, lebo sme chceli predsa niečo robiť a učiť sa priamo v akcii. Mám pocit, že to dosť záviselo od šťastia, aká sestra sa nám práve venovala a koľko nám dovolila. Škola ako taká, no, je to taká klasická stredná škola. Chodby sú niekedy dosť hlučné, ale to je asi všade. Mám pocit, že by sa dalo trochu viac investovať do modernizácie niektorých učební alebo do takých tých vecí, čo by spríjemnili prostredie. Ale zase, na druhej strane, čo sa týka učebných pomôcok, mali sme k dispozícii celkom fajn veci, aspoň na niektoré odborné predmety. Celkovo je to taká škola, kde nájdeš super ľudí, kamarátov na celý život, ale aj momenty, kedy si povieš, že toto je fakt peklo a kedy už bude koniec. Je to proste taká skúška ohňom, ale to asi patrí k štúdiu v zdravotníctve.

   Pridať reakciu