Meno: Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej v Trenčíne
Adresa: Veľkomoravská 14, Trenčín, 91167
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://szstn.edupage.org/
Táto stredná škola v Trenčíne sa primárne zameriava na prípravu budúcich stredných zdravotníckych pracovníkov v rôznych odboroch. Študenti majú možnosť študovať štvorročné odbory ukončené maturitnou skúškou, vrátane praktickej sestry, farmaceutického laboranta, maséra a zubného asistenta. Vzdelávanie kombinuje teoretickú výučbu s rozsiahlymi praktickými cvičeniami, ktoré prebiehajú nielen v špecializovaných odborných učebniach školy, ale aj priamo na klinických pracoviskách, ako je Fakultná nemocnica s poliklinikou v Trenčíne, lekárne, masážne salóny či domovy sociálnych služieb. Tento prístup zabezpečuje prepojenie teórie s reálnou praxou a rozvoj potrebných zručností. Škola, ktorá nesie názov Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej v Trenčíne, má dlhoročnú tradíciu v oblasti zdravotníckeho vzdelávania, siahajúcu až do roku 1947. Pre študentov sú k dispozícii moderné učebne vybavené pre výučbu ošetrovateľstva, prvej pomoci, farmakológie a masáží. K dispozícii je aj školský internát a jedáleň. Aktívne sa zapája do rôznych vzdelávacích projektov. Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej v Trenčíne sídli na adrese Veľkomoravská 14 a je úplne organizovanou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000607363
- Eduid: 100004616
- Orientačný počet žiakov: 591
- Školu nájdete v meste alebo obci Trenčín, okres/obvod Trenčín, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš, keď som si vyberala strednú, tak som fakt verila, že zdravotná bude super voľba. A úprimne? Niekedy aj bola, inokedy som mala pocit, že to je hotové peklo. V Trenčíne na Veľkomoravskej, myslím tú našu SZŠ Celestíny Šimurkovej, sú veci, čo mi fakt utkveli v pamäti, či už v dobrom alebo zlom. Začnem asi tým dobrým, lebo to sa ľahšie hovorí. Čo sa týka tej praktickej časti, tak to bolo celkom fajn. Jasné, niekedy sa mi zdalo, že sme len tak do počtu, ale vo všeobecnosti tie stáže v nemocnici alebo v nejakom zdravotníckom zariadení mi dali veľa. Videla som, ako to naozaj chodí, a to je na nezaplatenie. Mám pocit, že to je to, čo človeka najlepšie pripraví na budúcu prácu. Niektorí učitelia boli tiež fakt úžasní, videla som na nich, že to, čo učia, ich baví a chcú nám to odovzdať. Pamätám si pár, čo dokázali aj tú najsuchšiu tému podať tak, že som fakt dávala pozor a nenudila sa. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to fakt nie. A hlavne, čo si budeme klamať, na zdravotnej si človek nájde kamošky na celý život, lebo prechádzate tým istým. Ten kolektív, aspoň v mojej triede, bol super a to mi naozaj pomohlo prežiť tie náročné chvíle. Ale, bohužiaľ, nebolo to len ružové. Tiež sa mi zdalo, že niektoré tie priestory, kde sme sa učili, už pamätajú fakt veľa a potrebovali by rekonštrukciu. Pôsobilo to na mňa tak trošku zastaralo, čo je škoda, lebo predsa len chceme ísť s dobou. A aj keď viem, že zdravotníctvo je o disciplíne, niekedy som mala pocit, že tie pravidlá sú až príliš prísne, až ma to niekedy dusilo. Niekedy sa mi zdalo, že sa tam až moc tlačí na takú tú suchú teóriu, bifľovanie, ktoré sa mi zdalo byť dosť odtrhnuté od reálnej praxe. Polovica triedy sa vtedy nudila a čakala na zvonenie. Bol tam na nás občas taký tlak, že som mala pocit, že sa mi z toho všetkého hlava rozletí. A jasné, boli aj takí učitelia, u ktorých som mala pocit, že sú už trošku vyhorení a ich hodiny boli pre mňa osobne čistá nuda, len som pozerala na hodinky a rátala minúty do konca. Naozaj mi prišlo, že niekedy sa len čakalo, kým sa hodina skončí. Mrzelo ma, že mimoškolských aktivít nebolo nejak extrémne veľa, že tam mohlo byť aj viac priestoru pre nejaké rozvíjanie iných záujmov. No tak či tak, aj napriek týmto veciam, čo sa mi nepáčili, to bola skúsenosť, ktorá ma určite posunula. Nemám osobnú skúsenosť s tým, ako to tam vyzerá teraz, ale z mojej doby to takto nejako bolo.