Meno: Škola umeleckého priemyslu
Adresa: Slavkovská 19, Kežmarok, 06001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://suskk.edupage.org/
Táto stredná odborná škola v Kežmarku sa zameriava na vzdelávanie budúcich profesionálov v oblasti umeleckého priemyslu a dizajnu. Poskytuje komplexnú výučbu, ktorá kombinuje teoretické poznatky s intenzívnou praktickou prácou v špecializovaných ateliéroch a moderných dielňach. Študenti počas štvorročného štúdia systematicky rozvíjajú svoje zručnosti a kreatívne myslenie v rôznych študijných odboroch. Patrí sem grafický dizajn, produktový dizajn, odevný dizajn a fotografický dizajn, pričom každý odbor prepája umelecké vyjadrenie s požiadavkami súčasného trhu práce. Dôraz sa kladie na rozvoj individuálneho umeleckého prejavu, kritického myslenia a schopnosti riešiť komplexné dizajnérske problémy, využívajúc pritom ako najnovšie technológie, tak aj overené remeselné techniky. Vďaka podnetnému prostrediu a vedeniu skúsených pedagógov sa študenti Školy umeleckého priemyslu Slavkovská 19 pripravujú na úspešné pokračovanie v štúdiu na vysokých školách umeleckého a technického zamerania, alebo na priame uplatnenie v dynamicky sa rozvíjajúcich kreatívnych priemysloch. Počas štúdia sa aktívne zapájajú do rôznorodých projektov, výstav a súťaží, ktoré im umožňujú prezentovať svoju tvorbu a získavať cenné skúsenosti. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 036155667
- Eduid: 100012044
- Orientačný počet žiakov: 160
- Školu nájdete v meste alebo obci Kežmarok, okres/obvod Kežmarok, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som rozmýšľala, kam na strednú, ŠUP Slavkovská Kežmarok mi prišla ako taká super možnosť pre niekoho, kto sa fakt chce venovať umeniu a nie len sedieť nad knižkami. Celkovo mám pocit, že je to miesto s takou zvláštnou, ale fajn atmosférou, kde sa stretneš s kopou kreatívnych duší. Na jednej strane si naozaj cením, že sa tu človek môže vyblázniť a nájsť si to svoje. Myslím, že pre nás, čo sme chceli tvoriť, to bolo celkom super prostredie. Mnoho učiteľov bolo takých, že ich to fakt bavilo a bolo to vidieť na ich prístupe. Naozaj sa nám snažili ukázať veci z praxe a nebolo to len také to nudné teoretizovanie. Občas to aj dopadlo tak, že sa nám podarilo dostať na nejaké výstavy alebo súťaže, čo bolo mega motivujúce a dalo nám to pocit, že to, čo robíme, má zmysel. Mala som pocit, že niektoré ateliéry boli fakt dobre vybavené a dalo sa tam celkom dosť naučiť, hlavne ak človek bol zvedavý a chcel sa púšťať do nových vecí. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili, aby sme niečo reálne spravili. Na druhej strane, občas som si hovorila, že niekde sa ten čas akoby zastavil. Mám pocit, že v niektorých smeroch by to chcelo trošku viac modernizovať, čo sa týka vybavenia, lebo v umení sa predsa všetko tak rýchlo vyvíja. Niekedy mi to prišlo, že sa sústredíme na veci, ktoré už nie sú až tak in, alebo že by sme mohli dostať viac príležitostí vyskúšať si prácu pre reálneho klienta, nie len školské zadania. A hoci som hovorila, že mnohí učitelia boli super, párkrát som mala pocit, že niektorí tam už proste len dobíjajú čas a už nemajú tú iskru, čo by nás študentov nakopla. Vtedy sa mi zdalo, že polovica triedy sa len nudila a čakala na zvonenie. Chýbalo mi možno aj viac takých naozaj individuálnych stretnutí, kde by sme sa mohli viac rozprávať o našich projektoch a dostávať takú naozaj osobnú spätnú väzbu, lebo niekedy sa človek cítil tak stratený v tom množstve zadaní. Celkovo je to taká škola, kde záleží na tom, čo od nej očakávaš a ako veľmi si ochotná sama do toho vložiť energiu.