ŠUP animovanej tvorby Vlastenecké námestie 1, Bratislava

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, ak mám povedať, ako to tam celé na ŠUPke s animáciou vnímam ja, je to taký kolotoč emócií. Keď som sa hlásila, bola som plná nadšenia a takých tých snov o tom, ako budem tvoriť úžasné veci. A vlastne aj dodnes mám pocit, že to bolo dobré rozhodnutie, aj keď to nie je vždy prechádzka ružovou záhradou. Prvé, čo ma tam chytilo, bolo to prostredie. Cítila som sa hneď tak, že som medzi svojimi, taká kreatívna bublina na Vlasteneckom námestí v Bratislave, kde sa každý snaží niečo tvoriť. To, že tam bolo toľko podobne naladených ľudí, bolo super, lebo sa človek stále inšpiroval a mal sa s kým baviť o kreslení, o filmoch, o všeličom. Mám pocit, že naozaj tam človeka naučia poriadne základy, či už ide o to klasické kreslenie, alebo o rôzne techniky animácie. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili, aby sme pochopili, ako to všetko funguje od úplných základov. Niekedy to bolo fakt drsné, lebo ma to nútilo ísť až na dno svojich síl, ale vždy, keď sa mi podarilo dokončiť nejaký projekt, cítila som sa neskutočne dobre. Videla som, ako sa moje kresby začínajú hýbať a ako z ničoho nič vzniká niečo, čo má príbeh. To je na tom asi to najlepšie, tá radosť z tvorenia a z toho, že máš okolo seba ľudí, ktorí to chápu a prežívajú to rovnako. Na druhej strane, občas to bolo aj dosť náročné, fakt. Pamätám si, že som mávala dni, kedy som si myslela, že sa mi z tej kopu úloh rozletí hlava. Tlak na dokončenie projektov bol niekedy brutálny a spánok bol taký luxus, čo som si užívala len občas. Niekedy som si pripadala, že kreslím na tablete spred desiatich rokov, kým svet už fičí na niečom úplne inom, a to vie byť trochu frustrujúce, keď sa snažíš držať krok s novými trendmi. A občas mi prišlo, že sa tam držíme takých tých starých dobrých spôsobov, čo je na jednej strane fajn pre základy, ale na druhej strane by to chchcelo občas aj viac takého čerstvého vetra. Mám pocit, že niekedy sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo niektoré veci boli proste strašná nuda, ale to je asi všade. Celkovo to bola pre mňa taká jazda. Určite som sa tam veľa naučila, spoznala super ľudí a hlavne som si potvrdila, že toto je cesta, ktorou chcem ísť. Nie je to škola pre každého, to je jasné, musíš tam chcieť naozaj makať a neľaknúť sa, keď to občas bude peklo. Ale ak to človek prežije, myslím, že mu to dá naozaj dobré základy do života a hlavne veľa super zážitkov.

   Pridať reakciu