Meno: Súkromné konzervatórium
Adresa: Zádielska 12, Košice-Staré Mesto, 04001
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: www.skke.sk
Táto stredná odborná škola sa zameriava na komplexné umelecké vzdelávanie mládeže s cieľom rozvíjať ich talenty a pripraviť ich na profesionálnu umeleckú kariéru alebo ďalšie štúdium na vysokých školách umeleckého zamerania. Študenti majú možnosť študovať v rôznych hudobných a tanečných odboroch. V rámci hudobných odborov sa vyučuje hra na klavíri, strunové, dychové a bicie nástroje, spev, kompozícia a dirigovanie. Tanečné odbory zahŕňajú klasický tanec, súčasný tanec a ľudový tanec. Učebný plán kombinuje všeobecnovzdelávacie predmety ako slovenský jazyk a literatúra, cudzie jazyky a dejepis s intenzívnou umeleckou prípravou. Dôraz je kladený na individuálnu výučbu, praktické skúsenosti, komornú a orchestrálnu hru, zborový spev, teóriu a dejiny umenia, ako aj pravidelné verejné vystúpenia a účasť na umeleckých projektoch. Škola, známa ako Súkromné konzervatórium Zádielska 12, sídli v Košiciach-Starom Meste a disponuje priestormi pre individuálne cvičenie, súborovú prácu, tanečné sály a javiskové prezentácie. Prijímacie konanie zahŕňa talentové skúšky, ktoré preverujú umelecké predpoklady a motiváciu uchádzačov. Toto vzdelávacie zariadenie je plne organizovaná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 035562820
- Eduid: 100014685
- Orientačný počet žiakov: 69
- Školu nájdete v meste alebo obci Košice-Staré Mesto, okres/obvod Košice I, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla podeliť sa o to, aké to tam pre mňa bolo na Súkromnom konzervatóriu na Zádielskej. Už len ten názov znie tak vážne, ale realita je, ako to už býva, trochu iná. Keď som tam nastúpila, mala som dosť vysoké očakávania, veď predsa je to umelecká škola a človek tam ide s nejakým snom. Na začiatok musím povedať, že v tých hlavných, umeleckých predmetoch, to bola často fakt drina, ale v dobrom zmysle slova. Niekedy som mala pocit, že tí naši pedagógovia dýchajú pre to, čo učia. Bolo vidieť, že ich to fakt baví a snažia sa do nás dostať čo najviac. Niektorí z nich boli úplne úžasní a dokázali nás motivovať tak, že sme aj po škole ešte ostávali skúšať alebo cvičiť. Dostali sme sa k super príležitostiam, vystupovali sme, mali sme prax priamo v teréne, čo je naozaj super, lebo to nie je len o učení sa naspamäť, ale hneď si to človek aj vyskúša. Vďaka tomu som si myslím, že som si spravila taký celkom dobrý obraz o tom, ako to v reálnom svete umenia funguje. Ale samozrejme, nie je všetko len ružové. Tie všeobecné predmety… no, poviem to tak, že niekedy to bola dosť nuda. Mala som pocit, že sme tam len tak presedeli a čakali na zvonenie. Párkrát sa stalo, že aj polovica triedy sa doslova nudila a už len pozerala na hodiny. Nehovorím, že by to bolo vždy tak, ale občas to bolo dosť na hlavu, keď si človek uvedomil, že by radšej cvičil na nástroji alebo skúšal nejaké scény. Niekedy mi tiež pripadalo, že organizácia školy by mohla byť lepšie dotiahnutá. Občas sa stalo, že sme nevedeli, kde máme byť alebo kto nás bude učiť, čo bolo dosť otravné, keďže času nebolo nazvyš. Celkovo mám pocit, že ak si tam človek ide za tým svojím snom a je ochotný do toho dať všetko, tak tam nájde super ľudí a dostane šance, ktoré inde možno nie. Ale treba počítať s tým, že to nebude vždy hladké a občas si človek príde aj na svoje, hlavne v tých menej zaujímavých predmetoch. Atmosféra bola väčšinou celkom fajn, taká rodinná, ale zároveň tam bol cítiť aj ten tlak na výkon, čo je asi normálne na takejto škole. Niekedy sa mi zdalo, že sú tam aj dosť prísne pravidlá, ale na druhej strane, asi to k tomu patrí, aby bol v takej veľkej skupine ľudí poriadok.