Meno: Súkromné konzervatórium
Adresa: J. Jesenského 624/42, Zvolen, 96001
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: https://phsk.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia v Zvolene poskytuje komplexné umelecké vzdelávanie so zameraním na hudbu, tanec a dramatické umenie. Študenti sa tu venujú rozvoju svojich schopností v hre na rôzne hudobné nástroje, sólovému spevu, baletu, modernému tancu, choreografii a herectvu. Učebné plány zahŕňajú aj teoretické predmety ako hudobná teória, dejiny umenia a estetika, ktoré dopĺňajú praktickú výučbu. Dôraz sa kladie na individuálny prístup, majstrovské kurzy a pravidelné vystúpenia, ktoré dávajú študentom možnosť prezentovať svoje umenie pred publikom a získavať tak cenné skúsenosti. Cieľom je pripraviť študentov na profesionálnu umeleckú kariéru alebo ďalšie štúdium na vysokých školách umeleckého zamerania. Škola Súkromné konzervatórium J. Jesenského 624/42 vo Zvolene funguje ako stredná odborná škola, ktorá kombinuje všeobecné vzdelanie s hlbokým umeleckým štúdiom. Vďaka svojej špecifickej profilácii je škola plne organizovanou inštitúciou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 042012376
- Eduid: 100010919
- Orientačný počet žiakov: 114
- Školu nájdete v meste alebo obci Zvolen, okres/obvod Zvolen, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla, že ti sem napíšem, ako to tu na tom konzervatóriu v Zvolene vnímam ja, lebo viem, že je ťažké si vybrať a každá rada dobrá, však? Keď som sem išla, mala som také očakávania, že to bude celé len o umení a nejak sa to potvrdilo, ale aj nepotvrdilo. Na jednej strane, ak fakt miluješ to, čo študuješ – či už hudbu, tanec, alebo divadlo – tak ti to tu príde ako úplný raj. Učitelia na nástroje alebo spev (či tanec, proste tie umelecké veci) sú väčšinou úplne super, vidíš, že sú to profíci, čo to fakt žijú. Majú taký osobný prístup, pri individuálkach sa ti venujú fakt naplno a to je cítiť. Nikdy som nemala pocit, že by tam len tak sedeli a pozerali na hodinky, kedy už zazvoní. Práve naopak, často sa stalo, že sme pretiahli aj o desať-pätnásť minút, lebo sa fakt snažili, aby som niečo pochopila alebo zlepšila. A to je super, lebo taký individuálny prístup inde len tak ľahko nenájdeš. Plus, tie koncerty a vystúpenia, čo sa robia, sú niekedy fakt zážitok. Je super vidieť, že sa naše snaženie ukáže aj navonok a že tam je aj publikum, nielen my medzi sebou. To dáva takú motiváciu a pocit, že to, čo robíme, má zmysel. Ale potom sú tu aj tie iné veci, vieš? Tie všeobecné predmety ako slovenčina, matika alebo história, to je niekedy fakt peklo. Mám pocit, že niektorým učiteľom, čo učia tieto predmety, to je dosť jedno, alebo možno proste nemajú taký vzťah k tomu, že učia umelcov. Občas som mala dojem, že polovica triedy sa nudila a čakala len na zvonenie, lebo výklad bol taký… no, suchý. A nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr to, že sa nevedeli nejako vcítiť do toho, že nás viac baví hrať na klavíri ako počítať rovnice. Niekedy sa mi zdalo, že sú takí unavení z toho, že tam sedia. Aj organizácia školy občas vie byť taká trošku zvláštna. Zmeny rozvrhu na poslednú chvíľu, nejaké tie administratívne veci, čo človek rieši. To vie byť občas dosť na nervy, hlavne keď máš už aj tak nabitý program. Ale tak to asi býva aj inde, s tým nemám nejakú extra osobnú skúsenosť, len taký pocit z rozprávania. Celkovo mám taký pocit, že ak sem ideš s jasným cieľom a si pripravená makať na tom, čo ťa baví, tak to vie byť fakt skvelá skúsenosť. Ale treba počítať s tým, že nie všetko bude ružové a že sa nájde aj nuda, alebo veci, čo ťa budú otravovať.