Súkromné bilingválne gymnázium BESST Limbová 6051/3, Trnava

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, rozhodnúť sa ísť na bilingválne gymnázium na Limbovej v Trnave, to bolo pre mňa fakt veľké rozhodnutie. Pamätám si, ako som hľadala niečo, čo by mi otvorilo dvere do sveta, lebo tie jazyky mi vždycky šli, a toto znelo ako splnený sen. Keď som tam nastúpila, prvé, čo mi udrelo do očí, bolo, že to tam fakt vyzeralo pekne, moderna, žiadna stará rozpadávajúca sa budova, ako som videla inde. To bol taký príjemný šok. Zo začiatku som bola celá nadšená. Fakt sa mi páčilo, že sa tam snažili o ten individuálny prístup. Mala som pocit, že niektorí učitelia nás naozaj videli ako jednotlivcov, nie len ako ďalšie číslo v triede. Hlavne na tých cudzojazyčných hodinách, tam to bolo cítiť. Naozaj nám dali priestor rozprávať, nebáli sme sa spraviť chybu, čo je super. A tie projekty, tie boli niekedy naozaj super! Napríklad, keď sme mali tú možnosť ísť na prax do jednej veľkej firmy, to mi fakt dalo strašne veľa. Cítila som, že konečne robím niečo, čo má zmysel a že to nie je len také to klasické bifľovanie. Ale potom, ako to už býva, človek si zvykne a začne vnímať aj veci, ktoré už nie sú až také ružové. Mám pocit, že nie vždycky to tam s tou kvalitou učenia bolo úplne konzistentné. Kým niektorí učitelia boli fakt zanietení a dokázali nás strhnúť, pri iných to bola občas celkom nuda. Zdalo sa mi, že polovica triedy len tak sedela a počúvala, kým sa nezazvonilo, alebo sa pozerala do mobilov, lebo ten výklad bol proste taký suchý a nezáživný. Niekedy som mala pocit, že niektorí už proste len čakajú na koniec dňa a chýbala tam taká tá iskra, čo na začiatku. Tiež som si všimla, že aj keď sa navonok snažili prezentovať ako škola, kde je všetko super a bez problémov, niekedy sa aj tam objavili také tie administratívne veci, čo človeka zbytočne stresovali. Také tie papierovačky a veci, kde som mala pocit, že sa niekedy stráca to podstatné. Alebo to, že niektoré sľuby, čo boli na začiatku, sa tak úplne nedotiahli do konca. Niekedy mi prišlo, že sa tam občas išlo skôr kvôli tomu, ako to vyzerá navonok, než aby sa riešili veci, čo nás trápili. Chápem, že nikde to nie je dokonalé, ale niekedy to bolo frustrujúce. Napriek tomu všetkému som si tam našla super kamarátov a tie spoločné zážitky, to mi nikto nevezme. Tie prvé roky boli naozaj plné entuziazmu a pocitu, že som na správnom mieste. Ale potom sa to trochu premenilo, a už to nebolo také to čisté nadšenie. Niekedy som si fakt myslela, že sa tam na to pozerajú skôr z takej tej biznis stránky, ako z tej čisto študentskej. Ale celkovo, dalo mi to veľa, hlavne ten cudzí jazyk a také to rozhľadenie do sveta. Ale nie vždycky to bolo len ružové, ako to prezentovali na dňoch otvorených dverí.

   Pridať reakciu