
Meno: Súkromná základná škola
Adresa: Zadunajská 406/4, Bratislava-Petržalka, 85101
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: https://mercury.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje základné vzdelávanie zamerané na rozvoj kľúčových kompetencií prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Vyučovanie prebieha v menších triednych kolektívoch, čo umožňuje individuálnejší prístup k potrebám a tempu každého žiaka. Dôraz je kladený na interaktívne a zážitkové metódy, podporu kritického myslenia a rozvoj praktických zručností. Okrem tradičných predmetov, ako je slovenský jazyk, matematika a prírodovedné predmety, sa škola venuje aj výučbe cudzích jazykov a informatike. Cieľom je pripraviť žiakov na ďalšie štúdium a uplatnenie v meniacom sa svete. Škola sa snaží vytvárať podnetné a bezpečné prostredie pre celostný rozvoj osobnosti. K dispozícii sú moderne vybavené učebne, odborné učebne a priestory pre mimoškolské aktivity. Pravidelne sú organizované rôzne krúžky a vzdelávacie podujatia, ktoré obohacujú učebný proces a podporujú záujmy žiakov. Súkromná základná škola Zadunajská 406/4 je plne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 042258031
- Eduid: 100000979
- Orientačný počet žiakov: 127
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Petržalka, okres/obvod Bratislava V, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak sa ti posťažujem, lebo veď kde inde, ako na internete, že? Keď sme sa rozhodovali, kam dáme dieťa do školy, chceli sme niečo, kde nebude len číslo v dave. Klasické štátne školy v Petržalke sú fakt preplnené a predstava, že sa s ním nikto nebude môcť normálne ani porozprávať, ma úprimne desila. Tak sme šli na Zadunajskú. Jasné, súkromná, takže to nie je zadarmo, a to je asi taká prvá vec, čo ti napadne, že či to vôbec stojí za tie prachy, lebo veď rozpočet nie je nafukovací, všakže. Ale tak, musím povedať, že keď tam človek príde prvýkrát, je to taký iný svet. Všade pekne, čisto, moderné triedy, interaktívne tabule, tablety… No proste paráda. Hneď mi to prišlo také útulnejšie, nie taká tá stará, ošarpaná budova, kam som chodila ja. A čo je najlepšie, triedy sú fakt malé. Naozaj má ten pocit, že sa učitelia môžu venovať každému, ak niečo nechápe, alebo naopak, ak ho niečo extra baví. Že sa tam necíti stratený. To bol pre mňa veľký benefit, lebo viem, že v preplnenej triede by sa moje dieťa možno hanbilo pýtať alebo by si ho ani nikto nevšimol. Čo sa týka učenia, mám pocit, že sa tam snažia ísť trošku inou cestou. Nie je to len o bifľovaní a memorovaní. Skôr idú na to tak, aby deti vedeli veci aj reálne použiť. Napríklad angličtina, to je super. Čo som počula od iných rodičov, aj od našich detí, tak sa na ňu fakt kladie dôraz a nie je to len o tom, že by si prelistovali knihu a šli domov. Snažia sa, aby tie deti aj reálne vedeli komunikovať, čo je dneska kľúčové. Nehovorím, že je to vždy bez chýb, občas si dieťa zanadáva na nejaké domáce úlohy alebo testy, ale tak to je asi všade, všakže. Na druhej strane, aj keď to tam vyzerá super a prístup je vraj individuálny, občas mám pocit, že to nie je stopercentné. Nehovorím, že je to tam zlé, ale niekedy sa mi zdá, že nie všetci učitelia sú na rovnakej vlne, čo sa týka tých moderných metód. Je tam pár takých, čo sú úplne úžasní a fakt sa mi páči, ako to robia, ale potom sú aj takí, pri ktorých si poviem, že to by sa asi dalo aj lepšie. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale niekedy to proste nie je také dynamické, ako by som si predstavovala. Raz som počula, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, a to ma trochu mrzelo. A jedlo, no jedlo… To je asi večná téma každej školy. Tam to nie je žiadna sláva, priznám sa. Občas to dieťa zje, občas príde domov s tým, že „mama, to sa fakt nedalo“. Ale tak, to je asi všade rovnako, či? Každopádne, ak hľadáš niečo, kde sa tvoje dieťa nebude cítiť stratené a kde mu dajú možno trošku viac pozornosti ako vo veľkej, preplnenej štátnej škole, tak Zadunajská má určite svoje výhody. Aj keď to nie je dokonalé a občas ma to štvalo, predsa len cítime, že je tam taká akási rodinná atmosféra, a to je pre nás asi to najdôležitejšie.