Súkromná ZŠ waldorfská Vihorlatská 10, Bratislava-Nové Mesto

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa rozhodla, že sem hodím pár mojich postrehov o tej waldorfskej škole na Vihorlatskej, lebo viem, že veľa rodičov nad ňou váha a hľadá si nejaké reálne, neskreslené názory. Ja som sem dcérku dala s veľkými nádejami, lebo sme už boli fakt unavení z toho nášho štátneho systému, ktorý mi vždy prišiel taký moc zameraný na memorovanie a honbu za známkami. Chcela som niečo, kde sa dieťa môže rozvíjať v pohode, bez stresu. A musím povedať, že spočiatku to bolo fakt super. Dcérka sa každé ráno tešila do školy, čo pre mňa bol obrovský posun, lebo predtým v škôlke už občas hundrala. Tam sa venujú strašne veľa tým ručným prácam, maľovaniu, hudbe. Ona proste miluje, že si môžu niečo tvoriť, hrať na flautu, spievať. Mám pocit, že vďaka tomu si tam fakt buduje taký svoj vnútorný svet a rozvíja kreativitu, čo je podľa mňa v dnešnej dobe strašne dôležité. A žiadne známky! To je pre mňa jeden z najväčších bonusov, lebo to fakt znižuje tú súťaživosť a tlak, čo vidím na deťoch mojich kamarátok v iných školách. Dcérka sa učí preto, že ju to baví objavovať, nie pre nejakú jednotku. Učitelia sa mi zdajú, že majú k deťom naozaj blízko, snažia sa každému venovať, vidím, že to nie je len taká „práca od do“, ale že ich to naozaj baví. A aj to celé spoločenstvo, tie ranné krúžky a oslavy sviatkov, to vytvára takú peknú komunitu, kde sa rodičia poznajú a podporujú, čo je fakt fajn. No ale samozrejme, ako všade, sú tu aj veci, ktoré ma občas nútia zamyslieť sa, a priznám sa, niekedy ma to aj trošku trápi. Asi najväčšia starosť je s tým, čo bude potom, keď bude dcérka chcieť ísť na nejaké gymnázium. Mám pocit, že v niektorých predmetoch, hlavne v matike alebo prírodných vedách, nie sú až takí „pevnejší“ ako v tých klasických školách. Občas sa mi zdá, že idú na to trochu pomalšie, alebo možno niekedy až moc intuitívne a obávam sa, či im to potom nebude chýbať, keď budú potrebovať nejaký ten dril a fakty. Nie je to tak, že by nič nerobili, to vôbec nie, nebolo to tak že by nám len púšťali filmy aby zabili čas, ale skrátka ten klasický systém je iný a bojím sa, aby potom nebola prekvapená. Zatiaľ čo sa polovica triedy zabavovala pri nejakej inej činnosti, mám pocit, že pár detí sa pri týchto predmetoch občas trošku nudilo. No a samozrejme, nedá mi nespomenúť cenu. Je to riadna pálka a človek si to musí vedieť dovoliť, inak to proste nejde. Často sa pýtam, či je to naozaj adekvátne, hoci chápem, že súkromná škola má svoje náklady. Niekedy sa mi zdá, že v komunikácii medzi školou a rodičmi by to mohlo byť ešte lepšie, občas mám pocit, že sa veci tak nejako predpokladajú a nie sú vždy úplne jasne odkomunikované. Nie sú to žiadne obrovské problémy, ale také drobné, čo sa nazbierajú. Celkovo si myslím, že je to škola pre konkrétny typ dieťaťa a rodiny. Ak chcete, aby vaše dieťa bolo hlavne šťastné, kreatívne a aby sa rozvíjalo v takom láskavom prostredí bez neustáleho tlaku známok, tak je to podľa mňa super voľba. Ale ak ste typ rodiča, ktorý chce mať istotu, že vaše dieťa bude mať najlepšie výsledky z Monitoru a dostane sa na hocijakú strednú školu s prehľadom, tak by som asi zvažovala a možno si o tom ešte viac prečítala. Ja som zatiaľ spokojná, hoci s takými menšími vnútornými pochybnosťami, či to bude stačiť na tie „veľké“ školy, keď príde ten čas.

   Pridať reakciu