Meno: Súkromná základná škola
Adresa: Vážska 34, Bratislava-Vrakuňa, 82107
Zriaďovateľ: Súkromník
Vzdelávací proces v tejto škole sa zameriava na rozvoj individuálneho potenciálu každého žiaka. Menší počet žiakov v triedach umožňuje personalizovaný prístup, ktorý podporuje kritické myslenie, tvorivosť a schopnosť riešiť problémy. Výučba integruje moderné pedagogické metódy a digitálne technológie, vrátane interaktívnych tabúľ a špecifických vzdelávacích aplikácií, s cieľom uľahčiť pochopenie učiva a stimulovať záujem o nové poznatky. Kľúčovou súčasťou kurikula je výučba anglického jazyka, ktorá je zaradená do rozvrhu už od prvých ročníkov, s cieľom dosiahnuť plynulú komunikáciu. Škola sa snaží vytvárať podnetné a bezpečné prostredie, ktoré podporuje celostný rozvoj, vrátane sociálnych a emocionálnych zručností. Okrem povinného vzdelávania sú dostupné krúžky zamerané na športové, umelecké a vedecké aktivity, rozširujúce záujmy a zručnosti žiakov. Súkromná základná škola Vážska 34 kladie dôraz na spoluprácu s rodičmi a otvorenú komunikáciu. Učebné priestory sú vybavené modernými pomôckami, ktoré zodpovedajú súčasným vzdelávacím štandardom. Je plne organizovanou základnou školou, ktorá poskytuje vzdelávanie pre žiakov od prvého až po deviaty ročník.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710277156
- Eduid: 100018936
- Orientačný počet žiakov: 94
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Vrakuňa, okres/obvod Bratislava II, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Ahojte, tak som sa rozhodla, že sa s vami podelím o moje pocity zo Súkromnej ZŠ Vážska vo Vrakuni. Chodila som tam a celkom dlho som rozmýšľala, čo si o tom vlastne myslím. Na začiatku to bolo super, lebo prostredie mi prišlo také príjemné, útulné a hlavne tie triedy neboli preplnené, čo bol pre mňa veľký plus. Vždy som mala pocit, že ak som niečomu nerozumela, tak sa mi niekto mohol reálne venovať. Nebolo to tak, že by som sa stratila v dave a hanbila sa pýtať. To bolo fakt fajn, lebo sa mi lepšie učilo a cítila som sa bezpečnejšie. Niektoré predmety ma naozaj bavili a mali sme takých učiteľov, že to bola radosť chodiť na hodiny. Nehovorím len o tom, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale mali naozaj zaujímavé aktivity a úlohy, takže sme len nesedeli a nekukali do prázdna. Občas sme robili aj projekty a to bolo niečo, pri čom som sa úplne zabudla a bavilo ma to. Takéto veci mi fakt utkveli v pamäti. No ale samozrejme, nebolo to vždy len ružové. Mala som aj chvíle, kedy som si hovorila, že či som vôbec na súkromnej škole. Niekedy sa mi zdalo, že niektoré dni sú len také, aby sa nejako zabil čas, a že si ideme klasiku ako všade inde, len v menšej triede. To ma dosť mrzelo, lebo som mala od toho vyššie očakávania. Občas sa mi stalo, že aj keď som sa snažila, moje úsilie nebolo vždy úplne docenené, alebo sa to jednoducho minulo účelom. Ako keby si s tým nikto nevedel rady a bolo to také… no, nevýrazné. Niekedy som mala pocit, že niektorí sa tam asi trápili rovnako ako my, lebo im to nešlo. Polovica triedy sa vtedy nudila a čakala na zvonenie. A s tou komunikáciou, to bolo tiež také rôzne. Väčšinou to bolo fajn, ale niekedy som mala pocit, že nám nie je všetko povedané, alebo že sa niektoré veci zametajú pod koberec, aby sa len udržal dobrý dojem. Ako keby nebolo dosť otvorenosti. Neviem, možno to je len môj pocit, ale občas mi to tak prišlo. Ale zase, celkovo mi to tam dalo celkom dobré základy a spoznala som tam pár super ľudí. Je to také miesto, kde je veľa svetlých momentov, ale aj tie tmavšie stránky tam proste sú a človek si ich všimne. Je to jednoducho len škola, so všetkými plusmi a mínusmi, ktoré k tomu patria.