Súkromná ZŠ Solivarská 28, Prešov

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, rozhodnúť sa pre súkromnú školu bol pre nás doma celkom veľký krok. Dcéra mi už dorástla do veku, keď musela ísť do prvej triedy, a ja som si nejako pri štátnych školách v okolí nebola úplne istá, či to je to pravé orechové. Chcela som niečo, čo bude viac individuálne, kde sa nebudú deti strácať v dave a kde bude taký iný, modernejší prístup. A tak padla voľba na Súkromnú ZŠ Solivarská v Prešove. Keď som tam prvýkrát prišla, mala som hneď taký fajn pocit. Budova vyzerá dobre, priestory sú svetlé, všetko také moderné a čisté, čo na mňa naozaj zapôsobilo. Na pohľad je to oveľa krajšie ako klasické, často dosť opotrebované štátne školy. A tie menšie triedy, to bol pre mňa obrovský benefit! Hovorila som si, že toto je presne to, čo mojej malej pomôže, lebo je taká trošku hanblivá a v kolektíve sa jej lepšie dýcha, keď tam nie je tridsať detí. Zdá sa mi, že aj ten kolektív tam je taký… možno vyrovnanejší, neviem, či sa to dá tak povedať. No ale, ako to už býva, nie všetko je vždy úplne ideálne. Na začiatku som mala pocit, že učitelia sú strašne nadšení, plní energie a takých super nápadov. A v mnohých prípadoch to aj tak naozaj je, to musím uznať. Dcéra mi často rozprávala o rôznych projektoch, čo robili, a nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas. Videla som, že sa snažili deti naozaj zapojiť, rozmýšľať, tvoriť. To bolo super. Lenže postupom času som si začala všímať, že nie všetci sú v tom takí istí. Niekedy mi dcéra hovorila, že sa v škole dosť nudia a len čakajú na zvonenie, lebo im učiteľ púšťa prezentácie, ktoré ich nebavia, alebo im len niečo prečíta z knihy a koniec. Vtedy si poviem, že veď to už by sme mohli mať aj v tej štátnej škole. A s tou individuálnou starostlivosťou… áno, triedy sú menšie, to je pravda. Ale mám pocit, že aj keď sú menšie, niekedy sa aj tak stane, že sa na niektoré deti zabúda. Ak je dieťa šikovné a ide mu to samo, tak je to paráda, to len letí. Ale ak má dieťa nejaké ťažkosti, alebo potrebuje viac času na pochopenie, tak mám dojem, že sa na neho niekedy nepozerá úplne tým individuálnym pohľadom, aký som si ja predstavovala. Akože, snaha tam je, ale niekedy to proste nie je dotiahnuté do konca a potom je to také neefektívne. Často som mala pocit, že sa riešia veci skôr po formálnej stránke, než aby sa išlo do hĺbky. Komunikácia s rodičmi je celkom fajn, väčšinou mi hneď odpíšu na e-mail, alebo mi zavolajú, ak je niečo dôležité. Ale niekedy je to také, akoby sa tam vytvoril taký malý klub rodičov, ktorí sú aktívni a všetko vedia, a tí ostatní sú tak trochu bokom. To je taký môj osobný pocit, možno sa mýlim. Ale ak si človek nie je úplne stotožnený s nejakým smerovaním, tak mám pocit, že je ťažšie sa s tým presadiť alebo niečo zmeniť. Možno to tak je všade, ale človek by od súkromnej školy čakal, že bude naozaj počuť hlas každého. Celkovo mám z tej školy taký zmiešaný pocit. Na jednej strane som rada, že dcéra je v peknom prostredí, má veľa aktivít, učí sa cudzie jazyky už od malička, čo je super. Na druhej strane si niekedy hovorím, že tie očakávania, ktoré som od súkromnej školy mala, nie sú vždy úplne naplnené a občas je to len taký pekný obal, ktorý zakrýva bežné školské problémy, ktoré poznáme aj odinakiaľ.

   Pridať reakciu