Meno: Súkromná základná škola s materskou školou
Adresa: Skalka nad Váhom 117, Skalka nad Váhom, 91331
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: https://zsskalka.edupage.org/
Inštitúcia poskytuje komplexné vzdelávanie pre deti od predškolského veku až po ukončenie základnej školskej dochádzky. Jej vzdelávací program sa sústredí na rozvoj kľúčových kompetencií, podporu samostatnosti a kritického myslenia u žiakov, pričom sa snaží prepojiť teoretické vedomosti s praktickými skúsenosťami. Výučba sa realizuje prostredníctvom moderných pedagogických prístupov, ktoré zahŕňajú projektové vyučovanie, skúmanie a objavovanie, ako aj individuálnu prácu s deťmi, často v menších triednych kolektívoch. Dôraz je kladený na rozvoj digitálnej gramotnosti, aktívne učenie sa cudzích jazykov už od materskej školy a pestovanie environmentálneho povedomia. Škola, známa ako Súkromná základná škola s materskou školou Skalka nad Váhom 117, sa snaží vytvárať podnetné a bezpečné prostredie, ktoré podporuje celostný rozvoj osobnosti každého dieťaťa nielen v akademickej, ale aj sociálnej a emocionálnej oblasti. Ponúka tiež rôzne mimoškolské aktivity, ktoré dopĺňajú hlavný vzdelávací proces a umožňujú deťom rozvíjať ich záujmy a talent. Je spojená inštitúcia, ktorá zahŕňa materskú školu a je plne organizovanou základnou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 037914359
- Eduid: 100004542
- Orientačný počet žiakov: 18
- Školu nájdete v meste alebo obci Skalka nad Váhom, okres/obvod Trenčín, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som si hovorila, že by som sa podelila s mojimi pocitmi zo Súkromnej ZŠ s MŠ Skalka nad Váhom. Vieš, keď som tam začínala, bola som celkom nadšená. Predsa len, súkromná škola, človek má také tie očakávania, že to bude úplne iné ako štátna, lepšie, modernejšie. A úprimne? V mnohých veciach to fakt aj bolo. V prvom rade, mám pocit, že to, že nás v triede nebolo tridsať, ale tak o desať menej, bolo super. Učitelia mali čas sa fakt venovať každému z nás, nielen tým pár šikovným, čo vždy vedeli odpovedať. Necítila som sa ako jedno z mnohých čísel, ale skôr ako súčasť nejakej menšej komunity. Aj tie priestory, to bolo fajn, všetko také pekné, moderné, nikde žiadne ošarpané steny ako v niektorých starých školách. Fakt sme mali v triedach všelijaké interaktívne tabule, a aj telocvičňa vyzerala super, nie ako také tie staré socialistické, kde sa človek bál dotknúť lopty. Čo sa týka učenia, tak to bolo všelijaké. Mali sme super učiteľov, ktorí fakt vedeli zaujať, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Robili sme všelijaké projekty, skúšali sme veci v praxi, hlavne pri prírodopise alebo fyzike to bolo celkom fajn. Angličtina nám išla fakt dobre, a aj informatiku sme mali dosť hodín, čo je dneska už fakt základ. Na druhej strane, občas som mala pocit, že niektorí učitelia strácali trpezlivosť, keď to niekomu nešlo tak rýchlo, ako by chceli. Alebo keď sa celá polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo jednoducho nevedeli podať tú látku tak, aby to všetkých chytilo. Niekedy mi to prišlo, že na nás dosť tlačili, aby sme mali len jednotky, a to na mňa pôsobilo dosť stresujúco. Domácich úloh bolo niekedy fakt strašne veľa, človek sa pri tom normálne prepadal do iného sveta a chcel len spať. A čo sa týka tej školskej jedálne? No, to je kapitola sama o sebe. Niekedy to bolo celkom výživné dobrodružstvo, ale to je asi všade, pri deťoch sa človek nikdy nezavďačí. Ale inak tie krúžky, čo tam boli, to bolo super. Človek si fakt našiel to svoje, či už nejaké kreatívne veci, alebo šport. Celkovo taká rodinnejšia atmosféra, to sa mi páčilo. No ale zároveň som si občas hovorila, že sme takí v bubline, že svet vonku je možno trochu iný a nie vždy taký „uhladený“ ako tam. A rodičia sa občas sťažovali na rôzne poplatky, že to nie je len tak, platiť za všetko, čo sa na škole organizovalo. Ale to je asi daň za to, že je to súkromné.