Meno: Súkromná základná škola Rozmanita
Adresa: Beňadická 38, Bratislava-Petržalka, 85106
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: https://rozmanita.edupage.org/
Škola kladie dôraz na individuálny prístup ku každému žiakovi, podporujúc jeho prirodzenú zvedavosť a vnútornú motiváciu k učeniu. Vzdelávanie prebieha prostredníctvom zážitkových aktivít, projektového vyučovania a objavovania, čo umožňuje deťom učiť sa aktívne a v súvislostiach namiesto memorovania. Cieľom je rozvíjať kritické myslenie, schopnosť riešiť problémy, kreativitu a kľúčové kompetencie pre život. Vyučovanie sa opiera o štátny vzdelávací program, ktorý je však systematicky obohacovaný o nadštandardné prvky, ako je posilnená výučba cudzích jazykov, digitálna gramotnosť a rozvoj umeleckých a športových zručností. Dôležitá je tiež podpora spolupráce a efektívnej komunikácie medzi žiakmi, ako aj pestovanie rešpektu a empatie v komunitnom prostredí. Prostredie školy je navrhnuté tak, aby bolo podnetné a bezpečné, podporujúce celostný rozvoj osobnosti dieťaťa, kde sa učitelia stavajú do role sprievodcov a mentorov. Malý počet žiakov v triedach umožňuje hlbšiu interakciu a individuálne vedenie zo strany pedagogógov. Súkromná základná škola Rozmanita, sídliaca na Beňadickej 38, tak vytvára priestor pre komplexné vzdelávanie, ktoré reflektuje potreby 21. storočia. Škola je plne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 056459033
- Eduid: 100020471
- Orientačný počet žiakov: 32
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Petržalka, okres/obvod Bratislava V, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No, tak musím povedať, že Rozmanitá je taký oriešok. Ja som si tam na začiatku robila veľké nádeje, lebo keď sme tam boli na dni otvorených dverí, vyzeralo to fakt super. Také moderné, individuálny prístup, kopa projektov, žiadne bifľovanie. Presne to, čo som si pre moje dieťa (alebo teda aj pre seba, ako rodiča) predstavovala. Cítila som, že tam to bude iné, nie ako tie štátne školy, kde sa deti len stratia v dave a počúvajú dvanásť hodín bez prestávky. Spočiatku som mala naozaj pocit, že to bude ono. Tie malé triedy sú fakt vidno, deti majú priestor sa prejaviť, nie sú tam tie klasické lavice, ale skôr taký otvorený priestor na spoluprácu. Páčilo sa mi, že sa tam snažia venovať aj emóciám, rozvoju sociálnych zručností, čo je podľa mňa v dnešnej dobe strašne dôležité. Nejde len o známky, ale aj o to, aby sa tam deti cítili dobre a boli samými sebou. Videla som, že sa snažia o rôzne zaujímavé aktivity, často chodia von, učia sa objavovaním, nie len sedením nad knihami. To je, myslím si, obrovské plus. Ale potom to už nebolo také ružové, ako sa na začiatku zdalo. Mám pocit, že tie super nápady nie vždy dokážu udržať dlhodobo. Začalo to škrípať hlavne s takou tou stabilitou, vieš. Zrazu som si všimla, že sa tam dosť často menili ľudia. Jasné, že nikde to nie je ideálne, ale tu mi to prišlo dosť výrazné. A to potom ovplyvňuje aj ten samotný prístup k deťom, lebo zakaždým si musia zvykať na niekoho nového, na iný štýl. A to sa potom prejaví aj na tom, že to, čo sľubovali, že bude akože super prepracované a moderné, tak je niekedy dosť chaotické. Ako keby nebolo jasné, kto to má celé na starosti a čo je vlastne ten hlavný cieľ. Niekedy sa mi zdalo, že sa tam deti skôr len tak voľne potulujú, než že by mali nejakú jasnú štruktúru, čo pre niektoré povahy môže byť skôr na škodu. Mám pocit, že ten úžasný nápad, tá „rozmanitosť,“ sa niekedy stráca v takom tom každodennom zhone a zmenách. Bolo to pre mňa také divné, že jedna vec sa tvárila super moderne, ale druhá zas nejak nestíhala. A to ma celkom mrzelo, lebo potenciál tam určite je obrovský. Ale keď sa nedarí veci dotiahnuť do konca a udržať stabilitu, tak to celé ide tak nejak dolu vodou, aj keď sa všetci snažia. Proste je to taká škola s veľkým srdcom a skvelými myšlienkami, ale s realizáciou to už nie je vždy úplne top.