Meno: Súkromná základná škola
Adresa: Rozálka 5839/9A, Pezinok, 90201
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Škola sa zameriava na individuálny prístup k žiakom, podporujúc ich rozvoj v malých triednych kolektívoch. Vyučovanie integruje moderné pedagogické metódy, s dôrazom na projektové vyučovanie, kritické myslenie a rozvíjanie praktických zručností. Súčasťou vzdelávacieho programu je rozšírená výučba cudzích jazykov, najmä anglického jazyka, už od prvého ročníka, a taktiež práca s digitálnymi technológiami v rámci vyučovacieho procesu. Cieľom je vytvoriť podnetné a bezpečné prostredie, kde sa deti učia nielen faktom, ale aj spolupráci, kreativite a zodpovednosti. Okrem riadneho vyučovania ponúka Súkromná základná škola Rozálka 5839/9A aj rôznorodé záujmové krúžky a mimoškolské aktivity, ktoré dopĺňajú celostný rozvoj osobnosti dieťaťa. Dôraz sa kladie na kvalifikovaný pedagogický zbor a otvorenú komunikáciu s rodičmi. Škola je plne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710283776
- Eduid: 100019735
- Orientačný počet žiakov: 60
- Školu nájdete v meste alebo obci Pezinok, okres/obvod Pezinok, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže Súkromná ZŠ Rozálka v Pezinku, hej? Musím priznať, že keď sme sa s mužom rozhodovali, kam dáme malú, mali sme hlavu v smútku. Predsa len, súkromná škola je iná káva, ale tie recenzie a reči okolo Rozálky zneli fakt lákavo. A s odstupom času? Mám taký zmiešaný pocit, ale v dobrom slova zmysle, ak sa to tak dá povedať. Na prvý pohľad to tam vyzerá fakt super, také iné, ako sme boli zvyknutí my. Pamätám si, ako som mala pocit, že dcérka tam bude mať asi taký druhý domov, s menšou triedou, kde sa jej naozaj niekto bude venovať. A v tomto ma škola nesklamala. Tie malé triedy sú fakt obrovské plus, lebo vidím, že učiteľky si vedia všimnúť, keď sa dieťa trápi alebo mu niečo nejde. Nie je to taká tá masovka, kde sa stratí a nikto si ho nevšimne. Sú tam aj aktivity, krúžky, občas nejaké výlety, čo je fajn, lebo sa deti nenudia a je vidieť, že sa tam snažia vymýšľať nové veci. Ale aby som bola úprimná, niekedy mám pocit, že to nie je vždy ružové. Občas sa mi zdá, že je toho na tie deti možno až príliš. Niekedy príde malá domov unavená a frustrovaná z nejakého projektu, ktorý jej nešiel, alebo proste z toho, že si musia všetko riešiť „sami“. Chápem, že je to o samostatnosti a tak, ale predsa len, sú to ešte deti. Tiež musím povedať, že s komunikáciou je to občas tak 50 na 50. Niekedy super, rýchlo odpíšu, riešia veci, ale inokedy mám pocit, že sa niekam stratili a musím sa pripomínať. Nemám osobnú skúsenosť s nejakými vážnymi problémami, ale občas som si všimla, že niektorí rodičia boli z niečoho dosť frustrovaní, ale to asi býva všade, nie? Celkovo mám ale pocit, že sa tam dcérka cíti dobre a to je pre mňa asi najdôležitejšie. Niekedy sa mi zdá, že by to mohlo byť ešte lepšie vyladené, ale zase na druhej strane, vidím, že sa tam snažia a deťom sa venujú iným spôsobom, ako sme zvyknutí. Nie je to to staré drilovanie, ale skôr taký hravý prístup. Keď dcérka príde domov s nadšením, čo všetko dnes v škole robili, tak si poviem, že to asi stojí za to.