Meno: Súkromná základná škola
Adresa: Ovocinárska 62/29, Nitra, 94901
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: https://rodinnaskola.edupage.org/
Škola kladie dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií a individuálny prístup k žiakom. Učebný proces je založený na inovatívnych metódach, ktoré podporujú kritické myslenie, riešenie problémov a kreativitu. Využívajú sa projektové vyučovanie, skúsenostné učenie a digitálne technológie, ktoré dopĺňajú štátny vzdelávací program. Žiaci sa učia v podnetnom prostredí s dôrazom na anglický jazyk od prvého ročníka a rozvíjajú si aj sociálne a emocionálne zručnosti. K dispozícii sú moderné učebne a priestory pre mimoškolské aktivity, ktoré zahŕňajú rôzne krúžky zamerané na šport, umenie a vedu. Súkromná základná škola Ovocinárska 62/29 sa zameriava na vytvorenie bezpečného a podporného prostredia, kde sa každý žiak cíti rešpektovaný a motivovaný k učeniu. Cieľom je komplexná príprava na ďalšie štúdium a život. Škola je plne organizovaná, zabezpečujúca výučbu pre všetky ročníky primárneho vzdelávania.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 054851041
- Eduid: 100019648
- Orientačný počet žiakov: 115
- Školu nájdete v meste alebo obci Nitra, okres/obvod Nitra, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Úprimne, keď som rozmýšľala nad školou pre naše dieťa, táto Súkromná ZŠ na Ovocinárskej ma hneď zaujala. Veď kto by nechcel, aby jeho dieťa chodilo do školy, kde sa naňho pozerajú ako na individualitu a nie len ako na ďalšie číslo v triede? Mala som pocit, že to bude taká tá rodinná atmosféra, kde si všetci navzájom pomáhajú a poznajú sa. A musím povedať, že v tomto ma celkom prekvapili, v dobrom slova zmysle. Tie triedy sú naozaj menšie, čo je obrovské plus, lebo učiteľky sa naozaj vedia venovať deťom viac, než keby ich tam bolo tridsať. Mám pocit, že aj celé prostredie je také príjemné a moderné. Žiadne staré lavice alebo ošarpané steny, ale pekné priestory, kde sa dieťa cíti dobre a nechce ísť hneď domov po zvonení. Čo sa týka samotného učenia, zdá sa mi, že sa tam snažia o taký iný prístup. Neriešia len bifľovanie naspamäť, ale oveľa viac kladú dôraz na projekty, prácu v skupinkách a podobné veci. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo že by celá trieda pasívne sedela a počúvala. Práve naopak, často sa mi zdalo, že sa snažia deti zapájať do aktívnej diskusie a práce, čo je super. Ale aby som bola úprimná, nie je všetko len ružové. Občas mám pocit, že ten „individuálny prístup“ síce znie krásne, ale v praxi nie vždy funguje pre každého rovnako dobre. Niekedy sa mi zdá, že niektorým deťom chýba taký ten zdravý tlak na výkon, ktorý možno inde majú. A zase, pre iných je to možno príliš voľné. Stane sa, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo tempo je pre nich buď moc pomalé, alebo sa strácajú. Úprimne, niekedy mi príde, že by sa dalo trošku viac potlačiť na to, aby deti naozaj dostali základy pevne do hlavy, a nie len sa „cítili dobre“. S týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som od iných rodičov, že niekedy je potom prechod z takejto „chránenej bubliny“ na nejaké náročnejšie gymnázium alebo strednú školu dosť veľký šok. Zrazu je tam iný prístup, väčšie triedy, a deti sa môžu trošku stratiť. Celkovo mám z tej školy zmiešané pocity. Na jednej strane je to super, že sa snažia ísť inou cestou, a tá atmosféra je naozaj príjemná. Na druhej strane, mám občas pocit, že by to chcelo niekde trošku viac „šťavy“ a lepšie nastavené tempo, aby to bolo pre všetkých fakt to pravé orechové a aby deti získali aj dostatočnú pripravenosť do budúcna.