Súkromná ZŠ Guliver Andreja Trúchleho Sytnian, Banská Štiavnica

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa pustila do toho hľadania ideálnej školy pre moje dieťa a samozrejme, natrafila som na Súkromnú ZŠ Guliver Andreja Trúchleho Sytnian v Banskej Štiavnici. Vieš, človek dnes nechce len tak hocijakú školu, a tak som prečítala, čo sa dalo, a pospájala si kúsky z rôznych diskusií a správ. Mám z toho taký, povedala by som, zaujímavý dojem. Na prvý pohľad ma naozaj lákalo to, čo sľubujú – individuálny prístup. A úprimne, zdá sa mi, že v tomto smere sa tam naozaj snažia. To, že sú triedy menšie, je podľa mňa obrovské plus. Hneď si človek predstaví, že tam nie je dieťa len číslo, ale že sa naňho naozaj pozerajú ako na osobnosť. To mi príde fakt super, lebo viem, že v preplnených triedach sa často stane, že sa na slabších zabúda a tí šikovnejší sa zase nudia. Tu mám pocit, že sa tomu snažia predísť. Tiež sa mi páči myšlienka, že to tam nie je len o bifľovaní a sedení v lavici. Vraj sa tam deti zapájajú do rôznych projektov, chodia na exkurzie, učia sa veci aj mimo školy. To je presne to, čo by som chcela, aby moje dieťa zažívalo – že sa učí prakticky, nie len z kníh. Napríklad som zachytila, že sa venujú aj nejakej praxi, čo je úplne iný level oproti tomu, čo som zažila ja. Naozaj to vyzerá, že sa snažia, aby to učenie bolo živé a aby deti chápali, prečo sa vlastne niečo učia, nielen že sa to majú naučiť naspamäť. Nejde tam len o to, aby sa hodiny prežili púšťaním filmov, aby sa zabil čas, ale o to, aby to malo nejaký zmysel. Ale, ako to už býva, nič nie je len dúhové. Z tých rozhovorov a čítania mám pocit, že niekedy tá snaha o moderný a individuálny prístup môže trošku zakolísať. Zase sa nájdu situácie, kde sa zdá, že to nie je úplne konzistentné a niekedy to aj tak skĺzne do takého toho „starého“ spôsobu. Vraj sa občas stane, že sa v triede polovica detí len nudila a čakala na zvonenie, lebo hodina jednoducho nebola tak pútavá, ako by mohla byť. Alebo že komunikácia s rodičmi, ktorá je inak väčšinou fajn, občas škrípe a človek má pocit, že sa nedopátrá k jasnej odpovedi. A čo sa týka tých priestorov, neviem, ja osobne s tým nemám skúsenosť, ale zopárkrát som počula, že by si to vedeli predstaviť aj modernejšie alebo viac prispôsobené tým ich moderným metódam. Ale to je asi všade, že? Že vždy je priestor na zlepšenie. Celkovo mám z Gulivera taký zmiešaný, ale skôr pozitívny pocit. Vidím tam obrovskú snahu a potenciál robiť veci inak a lepšie, aj keď to asi nie je vždy úplne dokonalé a občas sa stane nejaký prešľap. Ale myslím si, že pre rodiča, ktorý hľadá pre svoje dieťa niečo viac než len štandard a cení si menší kolektív a individuálnejší prístup, by to mohla byť naozaj zaujímavá voľba.

   Pridať reakciu