Súkromná ZŠ Felix Jarná 22, Žilina

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa teda rozhodla napísať pár riadkov o Súkromnej ZŠ Felix Jarná v Žiline, keďže ja mám s ňou… no, nejaké skúsenosti. Vieš, keď človek hľadá niečo pre svoje dieťa, alebo teda v mojom prípade pre seba, akoby to bola moja voľba, tak sa snaží pozbierať všetky info, čo sa dajú. A pravdupovediac, nie je to vždy jednoduché. Čo si budeme hovoriť, prvé, čo človeka napadne pri súkromnej škole, je asi ten individuálny prístup. A tu musím povedať, že v tomto ohľade som sa naozaj necítila sklamaná. Tie triedy sú menšie, to je super, lebo sa mi zdalo, že učiteľky si fakt vedia všimnúť, kto s čím bojuje a kto potrebuje trošku viac potlačiť. Žiadne to klasické, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo zvyšok nestíhal, alebo naopak, že sa učiteľka venovala len tým najlepším a na ostatných akosi zabudla. Mám pocit, že sa tam snažia, aby to bolo vyvážené. Páči sa mi, že sa snažia ísť s dobou. Nechcem, aby to vyznelo, že len púšťajú filmy, aby zabili čas, ale skôr mi príde, že vedia využívať aj iné veci ako len kriedu a tabuľu. Vidieť, že rozmýšľajú, ako to spraviť, aby nás to bavilo a nebola z toho len suchá teória. A tie krúžky! To je naozaj super, človek si tam nájde kadečo a je vidieť, že ich to baví organizovať, čo je pre mňa dôležité, lebo to potom prenesú aj na nás. Celkovo je tam taká príjemná atmosféra, deti sa tam podľa mňa cítia dobre a sú tam fajn vzťahy medzi sebou. To je pre mňa dosť dôležité, lebo nechceš, aby tvoje dieťa chodilo do školy so stiahnutým žalúdkom. Ale zase, aby to nebolo len ružové, občas mám pocit, že nie všetky veci sú tam tak super vyladené. Niekedy sa mi zdalo, že hoci základ je fajn, tak tie konkrétne dni alebo hodiny boli ako na hojdačke. Sem-tam som zase počula, že niekto sa sťažoval na komunikáciu. Nie že by sa s vami nikto nebavil, ale niekedy som mala pocit, že sa veci riešia tak trošku pomalšie alebo nejasnejšie, ako by človek čakal. A potom je to taký ten subjektívny pocit, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari a vidíš, že ich to baví, a potom sú zase takí, pri ktorých máš pocit, že si tam len odrobia svoje. Niekedy som zase cítila, že je tam dosť veľký tlak na výkon. Chápem, že je to súkromná škola a chcú, aby deti napredovali, ale občas mi to prišlo až moc intenzívne. Hlavne, keď vidíš, ako sa niektorí spolužiaci s tým trápia, lebo chcú vyhovieť a stále byť tí najlepší. A v niektorých predmetoch by sa dalo popracovať na tom, ako sa učivo podáva. Nie je to tak, že by to bolo úplné peklo, ale chýbalo mi tam občas také to „wau“ alebo niečo, čo by fakt dokázalo nadchnúť aj tých, ktorých to normálne nebaví. Celkovo to vnímam tak, že má tá škola svoje svetlé aj tie trošku menej svetlé stránky, ako asi každá. Dôležité je vedieť, čo od nej očakávate a čo je pre vás priorita. Pre mňa je ten individuálny prístup a menšie triedy naozaj kľúčové, a to tam nájdeš, ale zase, ak čakáš, že všetko bude dokonale vyšperkované do posledného detailu bez akýchkoľvek občasných zádrheľov, tak to je asi skôr sen ako realita.

   Pridať reakciu