Súkromná ZŠ Banskobystrická Ružová 15574/15B, Banská Bystrica

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som si povedala, že sa s vami podelím o naše skúsenosti so Súkromnou ZŠ Banskobystrická Ružová v Banskej Bystrici. Keď sme sa rozhodovali, kde dáme nášho drobca, tak som si samozrejme pozerala všeličo po internete, aj keď viem, že každý má iné očakávania a niekedy to treba brať s rezervou, keďže každý vidí veci inak. Čo ma hneď chytilo, bolo to prostredie. Mám pocit, že je tam taká príjemná, rodinná atmosféra, a to sa mi vždy páčilo. Triedy sú menšie, to je super, lebo sa mi zdá, že sa tak lepšie vedia venovať deťom. Náš synček sa tam naozaj necítil ako jeden z mnohých, ale skôr ako súčasť nejakej malej komunity. Aj tie priestory sú také moderné a svetlé, nie ako v tých starých štátnych školách, kde to niekedy vyzerá ako tridsať rokov dozadu. Páčilo sa mi aj, že tam často robia rôzne projekty a snažia sa deťom veci ukázať aj prakticky, nielen teória z kníh. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr, že hľadajú rôzne cesty, ako deti zaujať. A tá angličtina, tá je tam naozaj cítiť, že sa jej venujú. Myslím si, že v tomto smere majú celkom náskok oproti iným školám, čo je pre mňa určite veľké plus. Ale zase, aby to nebolo len ružové, mám pocit, že niekedy sa až príliš tlačilo na takú tú „modernosť“ za každú cenu. Vieš, ako keby chceli byť za každú cenu iní a niekedy sa mi zdalo, že na úkor takých tých základných vecí, ktoré sú podľa mňa dôležité. Náš drobec občas bojoval s vecami, ktoré by som očakávala, že budú už pevné. A občas som mala taký dojem, že komunikácia s rodičmi nie je vždy úplne priama alebo otvorená, hlavne keď šlo o nejaký problém. Raz to bolo super, inokedy som sa cítila trochu ignorovaná, vieš. A s tými učiteľmi… zdá sa mi, že sa tam občas striedajú, čo nie je vždy ideálne pre deti, lebo si musia zvykať na nových ľudí a nové štýly. To mi tak trochu vadilo, lebo stabilita je pre tie menšie deti fakt dôležitá. Niekedy som si myslela, že sa tam riešia skôr „pekné veci na ukážku“ pre verejnosť, ako to, čo deti naozaj potrebujú do života. Niekedy sa mi zdalo, že je na deti kladený celkom dosť veľký tlak, niekedy až prehnaný. Ako keby mali byť všetci malé géniovia a niekedy polovica triedy vyzerala, že sa nudí alebo je unavená a len čaká na zvonenie. Nemám osobnú skúsenosť s každou situáciou, ale takto som to vnímala ja z toho, čo som videla a počula. Takže áno, má to svoje plusy, ale aj mínusy. Je to asi ako so všetkým, záleží na tom, čo od školy očakávaš a čo je pre teba prioritou. Pre nás to bola taká cesta pokus-omyl, ale celkovo… no, ťažko povedať, či by som sa rozhodla rovnako znova. Ale to je len môj pocit, jasné.

   Pridať reakciu