Súkromná ZŠ, ako súčasť liečebno-výchovného sanatória Diaľničná cesta, Senec

⭐ Vložené recenzie

1. No, tak k Súkromnej ZŠ ako súčasti toho liečebno-výchovného sanatória tam v Senci, na Diaľničnej ceste, mám ja osobne celkom silné pocity a skúsenosti z času, keď tam bola moja dcéra. Človek si pri takomto type školy predsa len všíma úplne iné veci ako pri bežnej základke, to je jasné. Hneď na úvod, čo musím naozaj vyzdvihnúť, je taký ten osobný prístup. V normálnej triede by sa mojej dcére asi tak nevenovali, ako tam. Tých detí je tam proste menej, to je jasné, takže učitelia majú fakt viac priestoru si ich všímať, keď sa im nedarí, alebo naopak, keď niečo super zvládnu. Mám pocit, že sa snažili pochopiť, čím si tie deti prechádzajú, a tomu prispôsobovali aj učenie. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, fakt sa im snažili niečo odovzdať, a to s rešpektom k ich stavu. Nie je to tam len o známkach, čo je super, ale hlavne o tom, aby sa dieťa cítilo dobre. To je na nezaplatenie, hlavne keď viete, že vaše dieťa potrebuje takúto podporu. A čo si budeme hovoriť, tie priestory boli celkom príjemné, útulné, nepôsobilo to ako nejaká studená, nemocničná inštitúcia, aj keď je to sanatórium. Ale zas na druhú stranu, ako rodič som si občas hovorila, že či to nie je až príliš chránené prostredie. Vieš, tá partia detí je tam vždy rovnaká, nie je tam toľko rôznorodosti ako v normálnej škole. Niekedy som mala pocit, že dcéra sa tam možno až príliš izolovala od takého toho reálneho sveta, aj keď chápem, že to je čiastočne účel, ale na dlhšie obdobie to môže byť pre niektoré deti zvláštne. A aj keď som spomínala ten individuálny prístup, občas sa mi zdalo, že tempo výučby je možno pomalšie, než by mohlo byť, alebo že sa tam až tak nesústredia na nejaké tie hlbšie vedomosti, skôr na taký ten základ, aby to zvládli všetci. Polovica triedy sa možno niekedy aj nudila, ak bola na tom lepšie, a zas tí slabší boli radi, že to ide pomaly. Chápem, že je ťažké to vybalansovať. A tie pravidlá, no tie sú tam celkom prísne, čo je pochopiteľné, veď je to sanatórium. Ale občas to pôsobilo až tak, že tam majú deti menej slobody ako ich rovesníci vonku. Musela som si na to zvyknúť, lebo moja dcéra bola zvyknutá na trošku iný režim. Ale zas, aspoň tam bol poriadok, to musím priznať. Nezažila som tam, že by sa diali nejaké vážne hádky alebo problémy, ako počúvam od iných rodičov z bežných škôl. Takže v tomto smere bol kľud, čo je pre zdravie dieťaťa asi to najdôležitejšie. Ale zas, trošku mi tam chýbali také tie normálne školské akcie, výlety alebo súťaže, ktoré by ich trošku vytrhli z toho bežného režimu a dali im pocítiť, že sú súčasťou aj niečoho väčšieho. Je to proste špecifické miesto, a myslím, že treba vedieť, čo od toho človek očakáva, keď tam dieťa pošle.

   Pridať reakciu