Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Železničná 14, Bratislava-Vrakuňa, 82107
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: www.adamante.sk
V bratislavskom obvode Vrakuňa sa deti a mládež môžu venovať rozvoju svojich umeleckých talentov prostredníctvom komplexného základného umeleckého vzdelávania. Škola ponúka výučbu v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore je štúdium zamerané na individuálne lekcie hry na rôzne nástroje alebo spev, prispôsobené schopnostiam každého žiaka. Tanečný odbor sa venuje klasickým, moderným a ľudovým formám tanca v skupinových lekciách, zatiaľ čo vo výtvarnom odbore deti objavujú techniky kresby, maľby, grafiky a keramiky. Literárno-dramatický odbor rozvíja herecké, recitačné a pohybové zručnosti. Počas štúdia sú žiaci povzbudzovaní k prezentácii svojej práce na interných koncertoch, verejných vystúpeniach a výstavách, čo im poskytuje cenné skúsenosti. Kurikulum školy je štruktúrované od prípravného štúdia cez základné až po rozšírené pre pokročilých študentov, s cieľom pripraviť ich na prípadné ďalšie umelecké vzdelávanie. Táto vzdelávacia inštitúcia, Súkromná základná umelecká škola Železničná 14, Bratislava-Vrakuňa, nie je plne organizovanou základnou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 030848971
- Eduid: 100000405
- Orientačný počet žiakov: 232
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Vrakuňa, okres/obvod Bratislava II, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sme vyberali základnú umeleckú školu pre dcéru, na túto na Železničnej vo Vrakuni som si spomenula hneď, lebo som počula aj dobré veci, aj také, že človek nevie, čo má čakať. Nakoniec sme sa rozhodli, že to skúsime, predsa len, je to súkromná škola a ja som mala taký pocit, že sa viac zamerajú na individuálny prístup, čo sa mi zdalo pre ňu dôležité. Musím povedať, že na začiatku som bola naozaj nadšená. Dcéra si vybrala hudobný nástroj a pani učiteľka, čo ju mala na individuálke, bola proste super. Videla som, ako ju to baví, ako sa teší na každú hodinu a to je pre mňa ako pre mamu to najdôležitejšie. Mali sme pocit, že sa jej naozaj venuje, že ju podporuje v tom, čo ju baví, a nie je to len o tom, aby odohrala svoje a koniec. Bola tam taká príjemná, tvorivá atmosféra, keď tam človek prišiel, videlo sa, že tam to žije. Priznám sa, že toto bol obrovský plus a ja som si hovorila, že aj keď platíme viac ako na štátnej, tak sa to oplatí. Ale potom, ako to už býva, sa začali ukazovať aj veci, ktoré ma trošku sklamali, alebo teda, pri ktorých som nebola úplne spokojná. Niekedy som mala pocit, že tá organizácia trošku škrípe. Napríklad, keď sa menili učitelia, alebo keď bolo treba niečo riešiť s rozvrhom, tak to nie vždy išlo hladko. Človek musel niekedy dosť tlačiť, aby sa veci pohli, a to ma dosť mrzelo, lebo si myslím, že komunikácia by mala byť jednoduchšia, keď už je to súkromná škola a človek očakáva vyšší štandard. Mám pocit, že niektorým veciam tam chýbala taká jednotnosť a systém. A potom, aj keď naša učiteľka bola skvelá, niekedy som si všimla, že nie všetci pedagógovia sú rovnako nadšení alebo majú rovnakú energiu. Raz som čakala na dcéru a počula som z triedy vedľa, ako je tam dosť nuda. Deti tam len tak sedeli, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, a to sa mi nepáčilo. Je to predsa umelecká škola, tam by to malo iskriť. Zdá sa mi, že ten zápal pre umenie tam niekedy chýba a je to taká rutina. Ale zas, naša učiteľka bola naozaj výnimka, takže dcéra bola spokojná a to je asi hlavné. Nemám osobnú skúsenosť so všetkými odbormi, takže neviem zhodnotiť celú školu, ale z pohľadu nášho hudobného odboru to bolo také striedavé šťastie.