Súkromná základná umelecká škola Zacharová Vlkanovská 89, Vlkanová

⭐ Vložené recenzie

1. Keď si tak spomínam na tie roky, čo som prežila na Súkromnej základnej umeleckej škole Zacharová vo Vlkanovej, tak sa mi v hlave premieta naozaj kopa zážitkov a pocitov. Vždy som to brala ako takú moju malú oázu, kam som sa chodila vybúriť a tvoriť, ďaleko od klasického školského drilu. Mám pocit, že práve to, že je to súkromná škola, dalo celej tej výučbe taký osobný rozmer. Nebolo to také to masové učenie, kde si len jedno z mnohých detí, ale skôr taký individuálny prístup, čo som fakt ocenila. Čo sa mi naozaj páčilo, bola tá atmosféra. Prišlo mi to také otvorené a kreatívne, že sa človek nebál skúšať nové veci a nebál sa urobiť chybu. Žiadne to prísne posudzovanie, skôr taká podpora, aby si objavila, čo v tebe je. Pamätám si, ako sme mali možnosť vyskúšať si rôzne výtvarné techniky, tancovať, či dokonca aj nejaké divadelné cvičenia. Nikdy to nebolo také, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, vždy sa nám snažili niečo nové ukázať. A musím povedať, že niektorí učitelia tam boli fakt úplní srdciari, ich nadšenie bolo nákazlivé a videla som, že im na nás naozaj záleží a chcú nám odovzdať, čo najviac. Bolo vidieť, že ich tá ich práca naozaj baví. Celkom fajn bolo aj to, že triedy boli malé, takže sa nám vedeli venovať a nikto sa nestratil v dave. Ale jasné, nebolo to vždy úplne ružové. Občas som mala pocit, že tá organizácia trošku škrípala. Ako keby sa niekedy menili plány na poslednú chvíľu, alebo sa človek nevedel dopátrať k nejakým informáciám. To ma vedelo dosť naštvať, lebo keď si už niečo naplánuješ a potom sa to zrazu zruší alebo posunie, tak je to otravné. A priznám sa, že s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som od iných rodičov, že tie poplatky boli niekedy dosť vysoké, najmä keď sa k tomu prirátali ešte náklady na materiály alebo nejaké kurzy navyše. Niekedy som tiež cítila, že hoci bola tá sloboda super, pre niektorých žiakov by možno bolo lepšie, keby bolo trošku viac štruktúry, aby sa v tom tak nestrácali. A stalo sa, že sa menili učitelia, a s tým občas prišla aj zmena v prístupe, čo bolo pre nás študentov niekedy dosť mätúce. Niekedy mi prišlo, že sa preberali veci, ktoré polovicu triedy nudili a len sme čakali na zvonenie. Ale napriek všetkému si myslím, že mi to dalo veľa do života a hlavne som si tam našla kopec kamošov a zažila nezabudnuteľné chvíle. Bola to taká skúsenosť, ktorá ma naučila nebáť sa prejaviť a veriť v to, čo robím.

   Pridať reakciu