Meno: Súkromná Základná umelecká škola VOLCANO
Adresa: Lipová 8, Handlová, 97251
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: www.szusvolcano.sk
Vzdelávacia inštitúcia so sídlom v Handlovej poskytuje deťom a mládeži základné umelecké vzdelávanie, orientované na rozvoj ich prirodzeného talentu a kreativity. Výučba prebieha v súlade so Štátnym vzdelávacím programom pre základné umelecké školy, pričom sa zameriava na viaceré umelecké disciplíny. Žiaci sa môžu venovať hudobnému odboru, kde získavajú znalosti hry na rôzne nástroje a hudobnej teórie. Tanečný odbor rozvíja pohybové schopnosti a rytmus. Vo výtvarnom odbore sú študenti vedení k práci s rôznymi technikami a materiálmi, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor podporuje herecké, recitačné a kreatívne písomné zručnosti. Škola kladie dôraz na individuálny prístup, praktické cvičenia a skupinové aktivity, ktoré umožňujú komplexný rozvoj. Pravidelne sa organizujú interné aj verejné prezentácie výsledkov práce žiakov, ako sú koncerty, výstavy a divadelné predstavenia. Cieľom je okrem umeleckej prípravy aj formovanie estetického cítenia, kultúrneho rozhľadu a všeobecnej osobnosti. Táto inštitúcia je známa ako Súkromná Základná umelecká škola VOLCANO, sídliaca na Lipovej 8 v Handlovej. Je úplne organizovaná, pokrývajúca všetky štyri hlavné umelecké odbory.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042141508
- Eduid: 100004091
- Orientačný počet žiakov: 143
- Školu nájdete v meste alebo obci Handlová, okres/obvod Prievidza, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som si povedala, že sa podelím o naše skúsenosti s tou Súkromnou ZUŠ Volcano na Lipovej v Handlovej. Predtým, než som tam dala dcérku, som o tom dosť rozmýšľala, lebo je to predsa len súkromná škola a človek nevie, čo má čakať. Ale chcela som, aby mala šancu rozvíjať sa v niečom, čo ju naozaj baví, a nie len sedieť v klasickej škole. Musím povedať, že atmosféra tam je naozaj super, taká príjemná a neformálna, skoro ako doma v obývačke, len s nástrojmi a farbami všade naokolo. Dcérka sa domov vracala s iskrami v očiach, čo pre mňa ako mamu bolo na nezaplatenie. Mám pocit, že tam vedia deti naozaj chytiť za srdce a ukázať im, že umenie nie je len o drilovaní, ale aj o radosti z tvorenia. Niektorí učitelia sú naozaj srdciari a vidno, že ich to baví a snažia sa deťom odovzdať čo najviac, nielen tak odrapkať hodinu. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili deti niečo naučiť a motivovať ich. A to, že vystupovali aj na rôznych akciách, je super, lebo videli, že to, čo robia, má zmysel. Ale jasné, nie je všetko vždy úplne ružové. Pri súkromnej škole človek počíta s tým, že si za to všetko aj zaplatí, to je asi logické. Niekedy mi ale prišla komunikácia taká zvláštna, alebo skôr taká… nedostatočná. Človek musel občas pátrať po informáciách, kedy sa čo koná, alebo kde sa máme stretnúť. Párkrát sa mi stalo, že som nevedela, na čom presne sme, čo je pri deťoch celkom dôležité. A musím priznať, že nie všetci vyučujúci boli takí… no, povedzme, že zapálení. Prišlo mi, že u niektorých detí polovica triedy občas len tak sedela a čakala na zvonenie, lebo ich to nebavilo, alebo necítili tú iskru, tú motiváciu, ktorú som videla u iných. Mám taký pocit, že niekedy sa až príliš tlačilo na výsledky a vystúpenia, a menej na to, aby si deti proste len tak tvorili pre radosť, bez nejakého veľkého tlaku. Ako keby tam chýbalo viac priestoru na úplne voľné experimentovanie a objavovanie, len tak pre seba.