Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Ul. Hlavná 1737/12, Stropkov, 09101
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Škola sa zameriava na rozvoj umeleckých talentov u detí a mládeže prostredníctvom systematického vzdelávania v rôznych odboroch umenia. Ponúka komplexné umelecké vzdelávanie v hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore. V rámci hudobného odboru majú žiaci možnosť učiť sa hre na rôzne hudobné nástroje, spev a hudobnú teóriu, pričom výučba prebieha individuálnou formou alebo v malých skupinách. Výtvarný odbor sa zameriava na rozvíjanie kreativity prostredníctvom kresby, maľby, grafiky a modelovania, obvykle vo forme skupinových lekcií. Tanečný odbor poskytuje základy klasického, moderného a ľudového tanca, kde sa žiaci učia disciplíne a rytmu. Literárno-dramatický odbor rozvíja schopnosť prejavu, recitácie a herectva. Cieľom je nielen objaviť a kultivovať talent, ale aj rozvíjať estetické cítenie, osobnosť a pripraviť žiakov na prípadné štúdium na stredných a vysokých školách umeleckého zamerania. Škola organizuje pravidelné žiacke koncerty, výstavy a divadelné predstavenia, ktoré sú súčasťou praktickej výučby a prezentácie nadobudnutých zručností. Sídlom tejto inštitúcie je Súkromná základná umelecká škola na ulici Hlavná 1737/12 v Stropkove. Inštitúcia je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042227691
- Eduid: 100013653
- Orientačný počet žiakov: 776
- Školu nájdete v meste alebo obci Stropkov, okres/obvod Stropkov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Chodíme sem s dcérou už pár rokov a mám z toho také zmiešané pocity. Na jednej strane sme narazili na pár učiteľov, ktorí sú fakt pre vec zapálení. Vidno, že ich to baví a vedia tú iskru preniesť aj na deti. Keď sa dcéra vráti z takej hodiny, je plná energie, celé popoludnie si potom doma kreslí alebo hrá a vidím na nej, že ju to naozaj posúva dopredu. Páči sa mi, že sa snažia decká ukazovať, organizujú rôzne koncerty a výstavy pre verejnosť. Pre dcéru je to super motivácia, keď vidí, že jej práca má nejaký zmysel a ľudia jej tlieskajú. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili niečo odovzdať. Ale potom sú tu aj hodiny, z ktorých príde domov taká bez nálady. Hovorí, že polovicu času len tak presedeli a čakali na zvonenie. Mám pocit, že to veľmi závisí od toho, na koho konkrétne natrafíte. Niektorí idú podľa starých osvedčených metód a pre dnešné deti to už nie je ono, proste ich to nebaví. A zdá sa mi, že nie všetky odbory majú rovnakú pozornosť. Niektoré sú viac na výslní, stále sa o nich hovorí, ich žiaci chodia na súťaže a na iné sa akoby trochu zabúdalo. S vybavením to tiež nie je všade rovnaké, v niektorých triedach je všetko moderné a pekné, inde to už má najlepšie časy za sebou. Čo ma ale niekedy fakt hnevá, je tá organizácia. Občas sa informácie dozviem na poslednú chvíľu, napríklad o nejakom vystúpení alebo zmene v rozvrhu. Potom je to celé v strese a narýchlo. Chcelo by to v tomto trochu viac prehľadu a komunikácie smerom k nám rodičom. Človek má potom pocit, že v tom je trochu chaos a že sa veci riešia za pochodu. Takže áno, sú veci, ktoré by sa dali robiť lepšie, ale zatiaľ neľutujem, že sme sem dcéru prihlásili. Len treba byť pripravený na to, že nie je všetko vždy úplne ideálne.