Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Ul. Aurela Stodolu 60, Martin, 03601
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Škola sa zameriava na rozvoj umeleckých schopností detí a mládeže prostredníctvom viacerých umeleckých disciplín. Vzdelávanie prebieha v hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom odbore, pričom každý z nich ponúka špecifické programy prispôsobené veku a individuálnym potrebám žiakov. Hudobný odbor zahŕňa výučbu hry na rôzne nástroje a vokálnu prípravu, zatiaľ čo tanečný odbor sa sústreďuje na rôzne tanečné techniky a choreografie. Vo výtvarnom odbore sa žiaci venujú kresbe, maľbe, grafike a priestorovej tvorbe, a literárno-dramatický odbor rozvíja ich výrazové schopnosti a divadelné zručnosti. Cieľom je nielen výučba technických zručností, ale aj podpora kreativity, estetického cítenia a celkového umeleckého prejavu. Pravidelne sa organizujú žiacke koncerty, výstavy a predstavenia, ktoré poskytujú žiakom príležitosť prezentovať svoje nadobudnuté zručnosti pred publikom. Pôsobia tu kvalifikovaní pedagógovia s pedagogickou praxou, ktorí vedú žiakov v ich umeleckom rozvoji. Súkromná základná umelecká škola Ul. Aurela Stodolu 60 v Martine týmto spôsobom poskytuje vzdelanie v umeleckej oblasti. Škola je organizovaná ako základná umelecká škola, ktorá poskytuje vzdelanie v prípravnom aj základnom štúdiu.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037976303
- Eduid: 100008049
- Orientačný počet žiakov: 540
- Školu nájdete v meste alebo obci Martin, okres/obvod Martin, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa konečne odhodlala napísať, aké mám ja osobne pocity zo Súkromnej ZUŠ-ky na Ul. Aurela Stodolu v Martine. Keď som tam nastúpila, bola som plná očakávaní a taký ten prvotný dojem bol celkom fajn. Hneď na začiatku ma chytila taká príjemná atmosféra, zdalo sa mi, že tam proste ľudia žijú umením a sú nadšení. Pár učiteľov tam bolo, ktorí boli naozaj skvelí, takí srdciari, čo ťa dokázali vtiahnuť do toho, čo robíš. Necítila som sa tam len ako číslo, ale skôr ako súčasť niečoho väčšieho. Hlavne, keď sa blížili nejaké vystúpenia alebo koncerty, to bolo super, človek sa vtedy cítil, že to má zmysel a že sa fakt snažil. No ale zas, aby som neklamala, nebolo to vždy ružové. Občas som mala pocit, že niektoré veci tam dosť škrípali. Napríklad, organizácia… občas to bolo dosť chaotické. Raz sa stalo, že sme čakali na hodinu a nikto neprišiel, alebo sa zmenil rozvrh a nikto nám to poriadne nedal vedieť. Takže sme tam niekedy stáli ako také puky a pozerali na seba, čo teraz. A aj keď som spomínala tých super učiteľov, tak samozrejme, nie všetci boli takí. Niektorým, zdalo sa mi, už jednoducho došla energia, a hodiny boli tak trochu na jedno kopyto. Namiesto toho, aby nás nejako inšpirovali, sme skôr len prechádzali cvičenia, aby sme splnili plán. A polovicu triedy to potom nebavilo a len čakali na zvonenie. To bolo dosť demotivujúce, lebo som mala pocit, že sa len pretĺkame časom. Tým priestorom by sa tiež zišlo nejaké oživenie, hlavne teda niektoré triedy boli dosť také staršie a ošúchané. Niekedy to na mňa pôsobilo tak, že na nejakej tej údržbe sa dosť šetrilo. Nie je to, že by to bolo úplné peklo, ale chcelo by to už takú poriadnu rekonštrukciu, aby sa tam človek cítil lepšie. Ja som na výtvarnú síce nechodila, ale od kamošiek som počula, že aj tam sa občas stretli s tým, že im chýbal nejaký materiál, alebo že museli improvizovať. Celkovo mám ale pocit, že ak sa tam človek dostane k tomu správnemu učiteľovi, tak to môže byť super skúsenosť, ale treba mať asi šťastie a možno aj pevné nervy na tú organizačnú stránku. Niekedy mi to proste prišlo, že sa tam snažili, ale ako keby to nemalo takú tú správnu hlavu a pätu, aby všetko šlapalo tak, ako má. No čo už, človek sa učí aj z takýchto skúseností, nie?