Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Štvrť SNP 159/6, Trenčianske Teplice, 91451
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Táto vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na rozvoj umeleckých schopností detí a mládeže prostredníctvom komplexného vzdelávania v rôznych umeleckých odboroch. Ponúka výučbu v hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore, čím pokrýva široké spektrum umeleckých disciplín. Cieľom je systematicky rozvíjať talent žiakov od predškolského veku až po dospelých, pričom sa kladie dôraz na individuálny prístup a podporu kreativity každého študenta. Výučba prebieha formou individuálnych hodín v hudobnom odbore a skupinových hodín v ostatných zložkách. Absolventi školy získavajú základné umelecké vzdelanie, ktoré im môže slúžiť ako príprava na štúdium na konzervatóriách alebo vysokých školách umeleckého zamerania, prípadne ako obohacujúca voľnočasová aktivita. Súčasťou vzdelávacieho procesu sú aj verejné vystúpenia, koncerty, výstavy žiackych prác a účasť na súťažiach, ktoré dopĺňajú praktickú skúsenosť a prezentáciu nadobudnutých zručností. Škola pôsobí ako Súkromná základná umelecká škola Štvrť SNP 159/6 v Trenčianskych Tepliciach. Je plne organizovanou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 054856591
- Eduid: 100004588
- Orientačný počet žiakov: 403
- Školu nájdete v meste alebo obci Trenčianske Teplice, okres/obvod Trenčín, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No tak som si povedala, že sa podelím o naše skúsenosti so SZUŠ-kou na Štvrť SNP v Trenčianskych Tepliciach. Moja dcéra tam chodí už nejaký čas a je to teda… taká jazda. Čo sa mi naozaj páči, je, že sa tam snažia deťom otvárať dvere k umeniu. Majú naozaj širokú ponuku, od hudby po výtvarnú, a vidím, že sa snažia nájsť cestu ku každému. Dcéra mi rozpráva, ako tam niekedy aj starší žiaci pomáhajú tým mladším, to je super. A tie vystúpenia, čo robia, to je vždy zážitok. Vidíš, že deti sú nadšené a snažia sa, to je naozaj pekné. Mám pocit, že niektorí učitelia sú tam naozaj srdciari. Vidno na nich, že to nerobia len tak z povinnosti, ale že ich to s deťmi baví a chcú im niečo odovzdať. To sa odráža aj na tom, ako sa decká tešia na ich hodiny. Dcéra mi vždy po hodine klavíra rozpráva, čo nové sa naučili a ako sa smiali. Ale tak, ako to už býva, nie všetko je ružové. Niekedy mám pocit, že komunikácia vie byť taká… rozháraná. Máš pocit, že ti niekto niečo povie, ale potom sa to zmení alebo sa to nedozvieš včas. To je občas dosť frustrujúce, keď chceš niečo zariadiť alebo len vedieť, kedy má dieťa nejaké vystúpenie. Príde mi, že to tam občas dosť škrípe. Aj čo sa týka tých priestorov, viem, že to je staršia budova a na všetko asi nie sú peniaze, ale niekedy by sa zišla taká celková obnova. Nie je to vyslovene zlé, ale taký ten wow efekt to nemá, zdá sa mi, že by sa dalo trochu viac investovať do modernizácie, aby sa decká cítili ešte lepšie. Niekedy sa mi aj zdá, že na niektorých hodinách, hlavne tých, čo sú viac teoretické, tak tam sa občas polovica triedy nudí a čaká na zvonenie. Nemám pocit, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale možno by to chcelo niekedy viac interaktivity alebo iných prístupov. Vieš, aby to nebolo len o tom, že učiteľ hovorí a decká počúvajú, ale aby sa naozaj zapojili. Možno to závisí aj od konkrétneho učiteľa, ale už sa mi dcéra párkrát sťažovala, že niektoré hodiny sú fakt nuda a musí sa do toho nútiť. Ale celkovo, pre niekoho, kto hľadá pre dieťa možnosť venovať sa umeniu v takom rodinnom prostredí, to môže byť celkom fajn. Len sa proste treba pripraviť na to, že to nie je dokonalé a občas to chce trpezlivosť. Uvidíme, ako to bude pokračovať ďalej, ale zatiaľ to takto vnímam ja.