Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Štúrová 276, Bolešov, 01853
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
V obci Bolešov sa nachádza vzdelávacia inštitúcia venovaná umeleckému rozvoju detí a mládeže. Jej hlavným poslaním je kultivácia talentu a rozvoj kreativity prostredníctvom systematickej a odbornej výučby v štyroch základných umeleckých odboroch: hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. Žiaci majú možnosť osvojiť si hru na rôzne hudobné nástroje, rozvíjať svoje spevácke schopnosti, alebo sa venovať klasickému či modernému tancu. Vo výtvarnom odbore si deti osvojujú techniky kresby, maľby, modelovania a grafiky, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor sa sústreďuje na rétoriku, herectvo a javiskový prejav. Pedagogický prístup kladie dôraz na individuálne potreby každého žiaka, podporuje jeho umelecký rast a pripravuje ho na prípadné pokračovanie v štúdiu na stredných a vysokých školách umeleckého zamerania. Okrem pravidelnej výučby škola aktívne organizuje interné a verejné žiacke koncerty, vernisáže výstav a divadelné predstavenia, ktoré poskytujú žiakom platformu na prezentáciu svojich zručností a skúseností pred publikom. Súkromná základná umelecká škola Štúrová 276 v Bolešove funguje na základe štátneho vzdelávacieho programu a je koncipovaná ako úplne organizovaná ZUŠ, ponúkajúca výučbu v oboch stupňoch umeleckého vzdelávania.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042277655
- Eduid: 100004739
- Orientačný počet žiakov: 155
- Školu nájdete v meste alebo obci Bolešov, okres/obvod Ilava, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sme sa rozhodovala, kam prihlásiť dcéru na nejakú tú umeleckú aktivitu, celkom dlho sme zvažovali. Nakoniec sme sa rozhodli pre túto súkromnú ZUŠ-ku na Štúrovej v Bolešove. Úprimne, na začiatku som mala dosť dobrý pocit. Niektorí učitelia sú tam fakt úžasní, vidno, že svoju prácu milujú a vedia nadchnúť. Dcéra chodila na hudobnú a hneď od začiatku si obľúbila svoju učiteľku. Naozaj, človek mal pocit, že tam učia srdcom a snažia sa deťom dať čo najviac. Videla som aj tie vystúpenia, čo organizovali, a vždy to bolo také milé a pekne pripravené, deti sa cítili dôležito a tešili sa z toho. Nebolo to také strojené, že len odbijú program a hotovo. Ale zase, mám pocit, že nie všade to bolo úplne ružové. Sú tam aj oddelenia, kde to proste nejde tak hladko. Niekedy sa mi zdalo, že komunikácia trochu viazla, napríklad ohľadom rozvrhov alebo zmien. Človek musel často volať a dopytovať sa, namiesto toho, aby prišli informácie samy od seba. A takisto, hoci spomínam tých skvelých učiteľov, stretla som sa aj s názormi od iných rodičov, že ich deti sa v niektorých iných triedach dosť nudili. Že to nebolo tak živé a pútavé, skôr také odsedieť si hodinu a ísť domov. Viem si predstaviť, že polovica triedy sa len čakala na zvonenie, lebo hodina sa vliekla ako slimák a nebolo to tak, že by ich učiteľka vťahovala do diania a zapájala. Finančne je to tiež iná káva, keďže je to súkromná škola. Človek by čakal, že za tie peniaze to bude všetko tip-top. Väčšinou to aj bolo, ale občas ma prekvapilo, že v niektorých miestnostiach bolo vidieť, že by to už chcelo nejakú tú investíciu alebo aspoň poriadnu údržbu. Žiadne katastrofy, ale niekedy to bolo také… no, povedzme si, že by to mohlo byť lepšie. A celkovo, taká tá byrokracia tam vie človeka niekedy unaviť. Mám pocit, že tam mali dosť často plné ruky práce s papierovačkami a menej s priamym riešením nejakých drobností.