Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: SNP 366/96, Nová Dubnica, 01851
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje systematické umelecké vzdelávanie deťom a mládeži, zamerané na rozvoj ich talentu a kreatívnych schopností. Štúdium prebieha v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore sa žiaci venujú hre na rôzne nástroje a spevu, v tanečnom odbore rozvíjajú pohybové zručnosti a výraz, vo výtvarnom odbore experimentujú s rôznymi technikami a materiálmi, a v literárno-dramatickom odbore sa sústreďujú na prácu s textom, prednesom a divadelným prejavom. Pedagogický prístup kladie dôraz na individuálne potreby každého žiaka a podporuje nielen praktické umelecké zručnosti, ale aj estetické cítenie a kultúrny rozhľad. Súčasťou výučby sú aj pravidelné prezentácie žiackej tvorby formou koncertov, výstav, predstavení a vystúpení pre verejnosť, ktoré dávajú žiakom priestor na získanie skúseností s umeleckou produkciou. Súkromná základná umelecká škola SNP 366/96 v Novej Dubnici sa snaží pripraviť žiakov nielen na prípadné pokračovanie v štúdiu na stredných a vysokých umeleckých školách, ale aj na rozvoj ich osobnosti prostredníctvom umenia. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 710286619
- Eduid: 100020032
- Orientačný počet žiakov: 176
- Školu nájdete v meste alebo obci Nová Dubnica, okres/obvod Ilava, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš, keď sme rozmýšľali, kam vlastne dať dcérku na nejaký ten umelecký krúžok, padla voľba aj na Súkromnú základnú umeleckú školu SNP v Novej Dubnici. Na začiatku som mala pocit, že to bude super voľba. Predsa len, súkromná škola, človek by čakal taký individuálnejší prístup, možno aj väčší zápal. A zo začiatku to tak aj fakt vyzeralo. Videla som, že niektorí pedagógovia sú naozaj srdciari, venujú sa deťom s takou nefalšovanou radosťou a snažia sa v nich prebudiť lásku k umeniu. Keď dcérka prišla domov nadšená z hodiny a rozprávala mi, čo všetko zažila alebo sa naučila, bolo to proste krásne počúvať. Videla som, že má pokroky, a to ma tešilo najviac. Niekedy mi ale zase prišlo, že sa tá kvalita dosť líši. Akoby niektorí učitelia boli úplne fantastickí a iní to brali skôr ako povinnú jazdu. Stalo sa, že polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie, čo je potom pre tie deti, ktoré by aj chceli niečo robiť, dosť demotivujúce. Nehovorím, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale ten zápal proste chýbal. Niekedy som si hovorila, že by to chcelo možno trochu viac energie a nových nápadov, ako tie deti zaujať. S tými priestormi je to tiež taký rozporuplný pocit. Niektoré triedy sú pekné, svetlé, moderne zariadené, ale potom sa nájdu aj také, kde mám pocit, že sa tam už dlho nič nerobilo. Trochu to potom kazí ten celkový dojem. Čo sa týka vystúpení alebo výstav, to bolo super. Bola vždy možnosť vidieť, čo deti dokážu, ako sa posunuli, a to je pre ne obrovská motivácia. Tie koncerty a vernisáže boli často taká odmena za tú drinu, čo tam odviedli, a bolo vidno, že sú deti hrdé na svoje výkony. Komunikácia so školou bola niekedy trošku… neviem, ako to nazvať. Občas mi to prišlo tak, že sa k informáciám dostanem skôr náhodou alebo na poslednú chvíľu. Ako rodič by som uvítala možno trochu väčšiu prehľadnosť a systém. Človek má potom pocit, že tam vládne taký chaos a treba si všetko neustále zisťovať. Aj keď chápem, že to je náročné, hlavne keď je tam veľa detí. Celkovo je to taká škola, kde sa nájdu úžasné momenty a skvelí ľudia, ale zároveň sú tam aj veci, ktoré by sa dali určite zlepšiť. Myslím, že každý si tam nájde to svoje, ak sa tomu chce venovať, ale netreba čakať, že to bude vždy perfektné.