Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Sládkovičova 63, Revúca, 05001
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Táto vzdelávacia inštitúcia v Revúcej sa zameriava na rozvoj umeleckých schopností detí a mládeže prostredníctvom systematického a individuálneho prístupu. Vyučovanie prebieha v štyroch hlavných umeleckých odboroch. V hudobnom odbore majú žiaci možnosť učiť sa hre na rôzne hudobné nástroje ako klavír, husle, akordeón, flauta, gitara, či venovať sa sólovému alebo zborovému spevu. Tanečný odbor pokrýva základy klasického, ľudového a moderného tanca, pričom sa kladie dôraz na rytmus, pohybovú koordináciu a vyjadrovanie. Žiaci výtvarného odboru sa venujú kresbe, maľbe, grafike, modelovaniu a práci s rôznymi materiálmi a technikami, rozvíjajúc tak svoju kreativitu a estetické cítenie. Literárno-dramatický odbor ponúka priestor pre rozvoj rečových, hereckých a pohybových schopností, prácu s textom a prípravu scénických vystúpení. Vyučovanie vedú kvalifikovaní pedagógovia, ktorí sa snažia objavovať a rozvíjať talent každého žiaka. Súkromná základná umelecká škola Sládkovičova 63 v Revúcej pravidelne organizuje žiacke koncerty, výstavy a divadelné predstavenia, ktoré poskytujú študentom príležitosť prezentovať svoje umenie širokej verejnosti. Škola tiež pripravuje žiakov na prípadné ďalšie štúdium na stredných a vysokých umeleckých školách. Táto vzdelávacia inštitúcia je neúplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042001064
- Eduid: 100010323
- Orientačný počet žiakov: 67
- Školu nájdete v meste alebo obci Revúca, okres/obvod Revúca, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš čo, tak ja som moju malú prihlásila na umeleckú školu v Revúcej, tú na Sládkovičovej, lebo strašne rada kreslí a spieva, a povedala som si, že nech si to skúsi. Na začiatku som bola taká plná očakávaní, že to bude pre ňu super, taká oáza kreativity, kde ju nikto nebude nútiť do matiky, hehe. A musím povedať, že prvé dojmy boli celkom dobré. To prostredie je také rodinné, menšie, hneď som mala pocit, že to nie je žiadna obrovská inštitúcia, kde sa deti stratia. Zdá sa mi, že učitelia tam naozaj majú vzťah k tomu, čo robia. Vidíš, že ich baví pracovať s deťmi a hľadať v nich ten talent. Moja dcéra mi často rozprávala, ako ju chválili za nejakú kresbu alebo ako sa tešila na spev. A to je pre mňa, ako pre mamu, hlavné – aby sa dieťa tešilo a cítilo sa tam dobre. Mali aj nejaké menšie vystúpenia, koncerty pre rodičov, čo je super, lebo tie deti potom vidia, že to ich snaženie má nejaký výsledok a že sa to oplatí. Nie je to len o sedení v triede. Ale zase, s tým prostredím… no, je to taká staršia budova. Nie je to žiadny moderný palác umenia, to si treba uvedomiť. V triedach to býva také, aké to je, niekedy mi to pripadá, že by to chcelo trošku osviežiť. Ale zase, umelci predsa nepotrebujú najnovšie technológie, že? Skôr mi občas pripadalo, že napríklad niektoré nástroje by si zaslúžili lepšiu starostlivosť alebo obnovu. Alebo, že by sa dalo vymyslieť viac rôznych pomôcok, aby to bolo ešte pestrejšie. A čo sa týka samotného učenia, mám pocit, že niektoré hodiny sa zdali byť pre malých proste dlhé a deti sa tam niekedy trošku nudili, aj keď sa učitelia naozaj snažili. Nie je to tak, že by nám len púšťali nejaké filmy, aby zabili čas, to nie. Vidíš, že príprava tam je, ale niekedy to proste neudrží pozornosť každého dieťaťa, hlavne tých najmenších. Aj keď ja som s týmto osobne nemala nejakú úplne zlú skúsenosť, len taký dojem, že sa s tým trošku bojuje. Ale celkovo je to asi fajn, lebo moja dcéra sa tam, v drvivej väčšine, naučila veľa nových vecí a hlavne si rozvinula svoju kreativitu, čo je pre mňa na nezaplatenie.